Jednou z požiadaviek Novembra 1989 bola aj sloboda prejavu. Tá však bola aj za komunistov a sloboda prejavu je aj v Severnej Kórei. Skutočný problém je so slobodou PO prejave. Tú sme nemali za komunistov a dnes je už zrejmé, že ju nemáme ani dnes.
Pre slobodu po prejave platí oveľa viac, ako pre iné slobody: buď je, alebo nie je. Neexistuje nič medzi tým. Zástancovia obmedzovania slobody argumentujú klasickou salámovou metódou: však my chceme vyhadzovať z práce, konfiškovať majetok, zatvárať do basy len za prejavy “nebezpečných” názorov. Áno, presne tak to robili aj komunisti a presne tak je to aj v Servernej Kórei. Perzekúcia sa týka len prezentácie vybraných názorov, ktoré vládnuca moc označí za "nebezpečné". Rozdiel je v šírke toho, čo všetko sa za “nebezpečné” prejavy považuje.
Napíšem to sem priamo: za nebezpečné a teda trestne postihované považuje vládnuca trieda prejavy, ktoré môžu ohroziť jej moc. Pokiaľ s vládnucou mocou sympatizuje dostatočný počet občanov, nie je potrebné a ani vhodné prezentovať svoju moc perzekúciou za názor.
Problémy začítajú vo chvíli, keď sa vládnuca moc vzďaľuje mysleniu a názorom občanov. Keď sa vládnuca moc odtrháva od reality. Keď stále väčšia časť občanov začína pochybovať o legitimite vládnucej moci. Vtedy, keď vládnuca moc začína označovať vybraných jedincov za populistov.
V nedávnych voľbách už aj silnejšie v štát veriaci museli pochopiť, že ich cieľom je “dohodnúť sa”. Nehľadiac na nejaké želania občanov, vyjadrené vo voľbách. Už nebude stačiť opakujúce sa volebné divadielko so striedajúcimi sa tímami vo vlastníctve tých istých oligarchov, mocenských skupín.
Oni veľmi dobre vedia, akú moc má “obyčajné” slovo. Dnešná internetová doba má pre vládnu moc výhody aj nevýhody. Nebezpečené názory sa dokážu šíriť veľmi rýchlo, ale zväčša to je cez centrálne riadené komunikačé kanály vo vlastníctve tých, ktorí sú zvyknutí sa “dohodnúť”. Potieranie “nebezpečných” názorov vo virtuálnom svete prinesie ako vedľajší efekt zvýšnie zamestnanosti, keďže bude treba množstvo cenzorov, udavačov, užitočných idiotov a podobných figúriek, tak známych nám starším, čo sme si to už raz prežili.
Úprimne sa priznám, že slobodu po prejave som kedysi nepovažoval za zvlášť dôležitú. Slobody ekonomická a sloboda súkromného vlastníctva mi prišli dôležitejšie. Dnes však už chápem, že obmedzovanie slobody po prejave je najľahšie zneužiteľné. Že “závadný” prejav sa protivládne zmýšľajúcemu prišije oveľa ľahšie, ako jasné obmedzenie vlastníctva, či ekonomickej aktivity.
Obmedzovanie slobody po prejave vládnuca trieda bude čoraz viac používať ako nástroj zastrašovania tých, čo sa nebudú chcieť “dohodnúť”. Perzekúcia prejavov “závadných” názorov sa čoraz viac používa a bude používať ako súčasť “ponuky, ktorá sa neodmieta”. Som celkom zvedavý, ako sa k obmedzovaniu slobody postavia “nesystémové” politické strany. Niektoré z nich majú dokonca v názve aj slovíčko “sloboda”. Akurát nevieme, či ju chápu aj ako slobodu PO (prejave).
