Pravdepodobne aj to bol dôvod, prečo som prvé minúty (viac som už nedokázal) počúval s otvorenou pusou a hrôzou v tvári.
Tretiu minútu rozhovoru sa nás Jozef Rajtár snaží presvedčiť, že slobodný trh je potrebné regulovať štátom, pretože v oblasti bezpečnosti (napr. potravín) a životného prostredia by sa bez štátnej regulácie zrejme stalo niečo veľmi zlé. Svoj názor pritom podkladá príkladom z Číny, ktorý ja použijem na obhajobu presne opačného názoru: že regulácia nič nerieši.
Jozef Rajtár spomína relatívne známy prípad, kedy v Číne vyrábali sušené kojenecké mlieko s prídavkom surovín, ktoré potom zabíjali. Pripomína, že ani udelené tresty smrti nedokázali zlých ľudí odradiť od opakovanej produkcie takto závadného produktu.
A ja sa teda pýtam: ako si Jozef Rajtár predstavuje správnu štátnu reguláciu, ktorá by zabránila podobným prípadom? Ak ani reálna hrozba trestu smrti nie je dostatočne odstrašujúca? Ak by povedzme štát do každej fabriky nasadil svojho „regulátora“, ako by sa tým zlepšila situácia? Predpokladám, že by potom okrem vedúcich pracovníkov danej firmy bol popravený aj podplatený regulátor. Ako by to pomohlo deťom, ktorým by rodičia dali zjesť závadné výrobky?
Vráťme sa však na Slovensko. Aktuálne sa rieši problém niekoľkých budov, ktoré mali statický posudok od štátom (či príslušnou organizáciou) certifikovaného statika a napriek tomu ich museli vysťahovať, pretože im hrozí zrútenie. Ako táto regulácia (povinná certifikácia) ochráni napríklad nešťastných majiteľov bytov v Piešťanoch? Ktorí, hoci jasne poškodení, majú zo zákona povinnosť sa o padajúcu nehnuteľnosť postarať a zabezpečiť ju. Alebo ste snáď zachytili správu, že by osoba, ktorá vydala lajdáckemu a zrejme úplatnému statikovi certifikátu bola čo i len obvinená? Počuli ste snáď, že by sa aspoň zvažovalo zrušenie zjavne nefunkčnej organizácie, ktorá udeľuje certifikáty?
Ešte horšie štát vychádza z kauzy otráveného alkoholu v Čechách. Štát sa rozhodol vyrúbiť extrémne vysokú daň tvrdý alkohol. Okrem (z môjho pohľadu) nemorálneho zisku zo závislosti svojich občanov vytvoril aj vedľajší efekt: produkcia nelegálneho alkoholu sa stala veľmi lukratívnou. Až tak lukratívnou, že sa niekto znížil k tomu, že ako štátom (kolkom) označený predával alkohol, ktorého konzumácia zabíjala.
Nie pán Jozef Rajtár. Podľa mňa sa zásadne mýlite. Možno kedysi veľmi dávno to malo nejaké diskutabilné opodstatnenie. Možno niekedy veľmi dávno skutočne malo zmysel riešiť negatívne externality, ktoré mohli spôsobiť účastníci trhu. Dnes je to podľa mňa tak, že najväčším tvorcom negatívnych externalít je štát a jeho pôsobenie.
Explicitne som tu uviedol prípad otráveného alkoholu. Tí ľudia si kupovali kolkovaný alkohol v dobrej viere, že ak má štátnu „pečiatku“, tak je v poriadku. Presný opak bol pravdou. Príčinou ich smrti boli práve tie kolky, presnejšie umelo vytvorený priestor pre kriminálne konanie. Ktoré by bez štátu a bez jeho snahy „páchať dobro“, „chrániť spotrebiteľa“ nikdy nevzniklo. Nie pán Jozef Rajtár. Ani v Čechách, ani v Číne, ani nikde inde. Oni tie vaše „potrebné“ regulácie nefungujú nikde na svete.
