Nový článok Románové lásky

Turecký med nie je nijaký nováčik, autor ho napísal pred mnohými rokmi, ja som sa k nemu dostala až teraz. Moje prekvapenie je o to väčšie, že nechápem ako som ho mohla počas študentských čias plných Millera, Bukovského a spol. vôbec minúť. Jan Wolker je strhujúci, ponorený do svojich vášní a rozhodne si neberie servítku. Túži absolútne a jeho otvorenosť vyráža dych. Nenechá vás na pochybách, že to, čo píše, aj zažil. Nie sú to len nejaké erotické fantázie. Je jasný a popisný ako len muž môže byť. Napriek tomu neuráža, neznechucuje a nenudí. Nijaký happyend, nijaký sentiment a predsa je to príbeh lásky. Veľkej. Naopak Dážď slivkových kvetov je o láske, ktorá sa podľa mňa ako čitateľa nestala. Neviem prečo si to myslím. Chýba tomu to, čo Česi nazývajú „opravdovost". Kniha na môj vkus až príliš kopíruje tému, tempo i melodiku románu Milenec od Marguarite Durasovej. Chce byť otvorená, snaží sa pomenovať veci a vzťahy jasne, ale stále tam čosi chýba. Hlavná hrdinka hovorí o vzťahu, akoby v ňom nebola účastná. Ako žena, ktorej síce lichotí priazeň jej milenca, ale ona sama nemiluje. A tak ide z jedného klišé do druhého. Pateticky, neláskavo. Nehovorím, že kniha si nenájde svojho čitateľa. Na slovenské pomery je odvážna, má krásny obal a mnohých zláka. Ak ste v partnerskej kríze, nájdete určite niečo pre seba. Ale ak hľadáte hĺbku, zmysel a súcit, siahnite po staršom vydaní knihy „Príbeh lásky storočia" od Märty Tikkanen, ktorú vydalo vydavateľstvo Aspekt v 1996 alebo zhltnite "Hodváb" od Alessandra Baricca.