Späť k Frankfurtu. Letisko je veľké, nie veľmi útulné. Všetko je tu navrhnuté tak precízne. Sedím na vyhliadkovej terase a pozorujem ako tie obrovské stroje pristávajú a odlietajú. Keď si sadám na určené miesto v lietadle, precitnem, stále a znova – ako je to možné, že taký obor vzlietne, tak elegantne do vzduchu a ani si to nestihneme všimnúť (z Prahy trvá let ca.1 hodinu) a sme na mieste určenia. Práca pilotov ma fascinuje, pretože okrem toho obra majú na zreteli aj všetkých pasažierov, s cieľom dopraviť všetkých bezpečne, bez ujmy do cieľa.
Let bol príjemný a také maličkosti ako plačúce dieťa počas celej cesty sa dajú vydržať. Rozmýšľala som, čo tak tomu malému stvoreniu vadí, keď toľko plače a stále neprestáva. Kedže plač utíchol a lietadlo klesalo, myšlienku som nedokončila. Pozerala som sa však z okna aby som si obhliadla krajinu.
Nemecká krajina a príroda je tak dokonalá, až to niekedy desí. Prečo desí? Veď každý hľadá niečo dokonalé, alebo aspoň túži to nájsť. Všetko je tu upravené, pripravené, starostlivo zoradené a zorganizované. Takí sa zdajú byť aj naši spoluobčania – Nemci. Je dokonalosť, to o čo sa neustále snažíme a čo bude ak to dosiahneme. Bude nás to tešiť, alebo budeme spomínať aký zábavný bol ten chaos predtým? Iste je príjemné po chaose a vynaloženej námahe na ceste k dokonalosti, vychutnávať si organizovanosť.
Vyhliadková hala je plná ľudí, ktorí kamsi cestujú – obchodne, súkromne, na návštevu, dovolenku alebo len tak – chcú vypadnúť. Ja patrím do skupiny na služobnej ceste. V Nemecku som bývala dva roky a tak ma tu máločo prekvapí – aj keď by to bolo príjemné :)
Teším sa, že som tu pretože si vychutnám tú organizovanosť a štruktúrovanosť, ktorá nám Slovákom miestami chýba. Z väčšou srdečnostou sa vrháme do úloh – aj keď nemáme plán alebo proces, ako to spraviť – len veľmi chceme. Teším sa však aj na to, ako o pár dní nasadnem do lietadla a poletím spät domov. Pristávať budeme v noci, takže veľa z okolia neuvidím ale to nevadí. Naše Slovensko je tak krásne a očarujúce, len si to málo vážime a nedávame to tak často najavo. Tie lietadlá vyzerajú ako hračky, ktoré niekto riadi tak aby vzlietli a pasažieri si po hodinách letu mohli s potešenim vydýchnuť a povedať ....vitajte doma.
