Martina Potomova
Moja ulica - Meine Straße
Tak predsa sa podarilo a v Rakúsku šťastíčko na mňa usmialo. Kratučký článok som napísala a do súťaže prebojovala. Nechávam ho v nemčine a zdieľam s Vami moje potešenie. Hlasovanie začína budúci týždeň ...
V úsmeve je sila. Úsmev je radosť, je život a ja sa teším, že som. Zoznam autorových rubrík: Čo práve čítam, Obľúbené blogy, Súkromné, Nezaradené

Tak predsa sa podarilo a v Rakúsku šťastíčko na mňa usmialo. Kratučký článok som napísala a do súťaže prebojovala. Nechávam ho v nemčine a zdieľam s Vami moje potešenie. Hlasovanie začína budúci týždeň ...

Všimla som si to, lepšie povedané uvedomujem si, ako moje myšlienky ovplyvňujú napríklad môj deň a práve možno aj život. Niekedy to ide lepšie a inokedy zase vôbec. Vraví sa tomu aj pozitívne myslenie. Nuž a moja prababka vravievala, že nikdy nie je tak zle aby nemohlo byť horšie. Nezaoberala sa radšej neúspechom, ale pozerala sa dopredu. Prežila dve vojny a aj keď už dávno nie je s nami a ja sa jej nemôžem opýtať, aké to bolo v tých časoch, predpokladám, že sa to lepšie prežívalo s pozitívnou myšlienkou a cieľom, vyhliadkou na lepšie časy.

V čom spočíva poznanie života? Vieme si vychutnať tie najvšednejšie chvíle, pocity, momenty? Vieme dávať radosť najavo, podeliť sa o emócie, ktoré v nás tieto udalosti vyvolávajú? Alebo sme už úplne zabudli?

Valetta, sa nachádza na severovýchodnom pobreží Malty a bola založená rádom Sv.Jána, potom ako turecká ríša napadla ostrov Maltu. Oficiálne meno znie Umilissima Civitas Valetta, ktoré malo reprezentovať skromnosť. Dnes je však Valetta viac známa v Európe ako Superbissima, pre jej starosvetský nádych, vznešenú kultúru a veľkolepú barokovú architektúru. Mesto dostalo meno podľa Jean Parisot de la Valette, veľkého majstra rádu Sv. Jána v roku 1566, kedy bola Valetta založená.

Tá búrka vonia sviežo, oknom preniká čerstvý vzduch. Kedy som sa nebála, že ma trafí blesk, tak stojím na balkóne a nechám kvapky dažda padať na tvár. Keď ráno vstanem, bude svetlo. Tak ako vždy, začne sa nový deň. Čo sa stane?

Vonku mrzlo, blížil sa nový rok 2008 a ja som v zajatí zimnej, zasneženej krásy čakala na príchod nového ...roka. Niečo sa končí a niečo začína. Tak som sa tešila a s radosťou odpovedala na sms-ky, ktoré priali všetko dobré. Jedna z nich bola iná – balónová. Letela ku mne z ďaleka, plná nádeje. Čo ma to čaká?

2.7.2008 / Práve som pristála vo Frankfurte. Letela som z Košíc, cez Prahu do Frankfurtu – bankového mesta. To vstávanie je na tom možno najhoršie. Letieť o piatej hodine rannej znamená vstať najneskôr o 03:00 aby sa stihlo doraziť na letisko a v kľude vybaviť formality. Ešte sa mi osobne nestalo, že som sa do lietadla nedostala. No zažila som to viac krát, ako cestujúci, ktorí prišli neskoro jednoducho ostali stáť. V nemom úžase pred check-inom a napriek snahe prehovoriť letušku sa do lietadla nedostali. Last call je v takom prípade naozaj to menšie zlo.