Obula som si krásne dreváky. Drevená podošva ozdobená kvetom, žiaden opätok, trblietavé azúrové remienky. Reku, nech si nôžky aspoň dnes oddýchnu!
Náhlim sa k našim na chatu, čaká ma mamkin nedeľný obed :)
Klop, klop, klop ...cupitám si po chodníku a cítim ako sa remienky zarezávajú do kože. Ako mäsožravé rastliny, ktoré čakajú na svoju obeť!
Dosť! Vyzujem sa, pôjdem bosá! Ale betón je tak rozpálený, že by som ešte viac trpela. Nablízku je obchodný dom, síce samé výrobky made in china, ale to mi je v tom momente jedno. Pre moje nohy všetko, hlavne nech sa vyhnem otlakom. Minula som 220skk, mám nové obutie, ľahké ako pierko a tak sa vznášam.
PS: Celkom bez ujmy nôžky neostali. Po príchode na chatu som vytrhala skorocel aby som zmiernila len povrchové zranenia, typu odrenina :) sedela som na verande a bolo mi dobre.
