Ráno zápis, nekonečné čakanie na množstvo potvrdení, celkový chaos, neznalosť budovy ale konečne radosť v srdci zo skvelého výberu predmetov. Tú mi nepokazil ani fakt, že mi v škole „zabudli“ vyrobiť a odovzdať ISIC, hoci peniaze a fotografiu naň som poslala približne pred mesiacom. Veď čo, potvrdenie o návšteve mám, s rovnakým dátumom ako je dátum môjho narodenia, a teta na študijnom sa vyjadrila, že mi to ako preukaz bude stačiť... A ja hlúpa som tomu aj uverila.
S pokojom v srdci a veľkým batohom na chrbte som sa vybrala do Kauflandu na nákup. Maslo, mlieko, olej... Je toho dosť a peňazí nikdy nie je nazvyš, tak radšej všetko zohnať o pár korún lacnejšie...
S čistým svedomím som si kupovala polovičný lístok, už s potvrdením o mojom „študentstve“ a nasadla na električku. Pred Tescom som chvíľu zaváhala, či nevystúpiť, nejaká drogéria je tiež fajn, ale prvotný cieľ zvíťazil a ja som ostala sedieť. Asi o sekundu na to sa električka pohla a ja som začula hlas revízora. „Už je to tu“, pomyslela som si. Hoci som nebola načierno, ale aj tak mám vždy pri kontrolách v srdci určitú obavu. Poprosil si lístky, s priateľom sme ich odovzdali, čas a hodnota sedela, no chýbala nám jedna vec: priateľ ešte nemal aktivovaný ISIC, nakoľko mal zápis až v o dva dni, a ja som ho pri sebe z hore uvedených dôvodov nemala. Tak som mu frajersky ukázala potvrdenie o návšteve školy. Také, ktoré vám akceptujú na autobuske, na prídavkoch, na smetiach. Ale jemu to nestačilo. Ani ISIC „po platnosti“, ani moje potvrdenie. A tak nám tam hneď na mieste vypísal pokutu. 5 eur každý, pokiaľ do 30 dní preukážeme, že sme študenti, 50 ak to nepreukážeme. Ak človek zaplatiť odmietne, MHD môže sumu vymáhať prostredníctvom advokáta. Tak sme si ponadávali, vystúpili, a okamžite kupovali celé lístky, dvakrát také drahé ako tie „študentské“. No, čo už, zaplatíme, a v podstate môžeme byť radi, ak to dáme na tú nižšiu sumu.
Dnes prišiel deň „riešenia“. Dostavili sme sa do predajne električeniek a zamierili priamo k Pokutám. Že sme sa prišli preukázať. Teta pri okienku nám odporučila, nech prejdeme vedľa, kde nám iná teta vystaví preukaz, že sme naozaj študenti, a potom nech sa vrátime opäť k tej prvej to finančne vyrovnať. Na preukaz, čuduj sa mi svete, mi stačilo presne to isté potvrdenie, ktoré som ukázala aj pánovi revízorovi! Preukaz sa dáva zadarmo a vybavenie trvá chvíľku, stačí vám občiansky, spomínané potvrdenie a jedna fotka. Priateľovi už medzitým začal fungovať ISIC, tak sme to mali rýchlo z krku, už len zaplatiť pokutu a maj sa mi svete! Teta bola milá, ale peniažky aj tak zinkasovala. Hoci sme v električke mali obaja potvrdenie o tom, že sme študenti (ako kážu predpisy), hoci sa pán revízor len obohatil na tom, že študentom v mesiaci september občas „haprujú“ kartičky. Hoci sme na mieste mali obaja platný lístok, na výške pokuty to nič nezmenilo. Zjavne totiž nezáleží na tom, či ste študent, alebo nie, zľavu máte vtedy, keď máte platný ISIC. Len papierové potvrdenie, ktoré jednému stačí na vydanie preukazu o zľave, inému z rovnakej firmy nebráni „vyrúbať“ pokutu. To, že ste študent pre železnice, neznamená, že ste ním aj pre mestskú, ak vlastníte platný index nepredpokladá, že ste študentom pre autobusy. A tak status študenta nie je podmienený štúdiom, ale hlúpou papierovou kartičkou s usmiatou tvárou.
