Mária Potterf
Bavorský slovník spišských výrazov
Ako som zistila, že že nemecko-bavorské slová sú neoddeliteľnou súčasťou slovenčiny, a nášho života.
Počas doktorandského štúdia som používala diaľkový prieskum Zeme a modelovanie založené na agentoch na porozumenie správania lykožrúta smrekového v priestore a čase. Vo Fínsku so simulovala rôzne typy lesného manažmentu a ich vlyv na poškodenie vetrom a biodiverzitu, pod viacerými scenáriami klimatickej zmeny. V súčasnosti ma zaujíma, čo bude "potom"? Aký je život stromov po disturbanciách, a ako sa obnovujú porasty? Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ako som zistila, že že nemecko-bavorské slová sú neoddeliteľnou súčasťou slovenčiny, a nášho života.
Priblíženie Fínskeho systému každodenného života, ktoré im pomohli zvládať pandémiu takmer najlepšie v Európe.
Obrázkový sprievodca životom lykožrúta alebo Prečo je tak ťažké správne vykonať ťažbu?
Cieľom tohto článku je objektívne zobraziť stratu lesa v Nízkych Tatrách (v národnom parku Nízke Tatry spolu s jeho ochranným pásmom) na základe dát Global Forest Watch a upozorniť na to, čo tieto dáta vlastne znamenajú.
Slovensko-cudzinecký sobáš na Slovensku: aké doklady potrebujem, ako ich overiť (apostilovať) a kde ich zaniesť ?
Piatok ako každý iný, v nabitom vlaku z Bratislavy na východ sa stretávame viacerí, a tak ostávame na chodbe. Inokedy fakt skôr znepríjemňujúci cestu, dnes možnosť dozvedieť sa niečo o výrube v chránených územiach Slovenska. Popri debate sme od vedľa stojaceho pána zrazu začuli slová: „Čo?? Prišli ochranári??“ Ako environmentalistov nás tieto slová zaujali, a tak sme vedľa prebiehajúci telefonický hovor začali pozornejšie sledovať. Áno, možno to nie je slušné, na druhej strane, dá sa tomu zabrániť vo vlaku od vedľa stojaceho dvojmetrového muža nedávajúceho si pozor na intenzitu hlasu?
Chystáte sa na ďalekú cestu? Či už pracovne alebo na dovolenku, turistickí sprievodcovia radia pre vzdialenejšie destinácie absolvovanie očkovania proti chorobám, ktoré sa v danej lokalite vyskytujú, a náš organizmus na ne nemusí byť celkom pripravený. Spomeňte si napríklad na fakt, že Indiánov belosi ani tak nevyzabíjali priamo, ako skôr kiahňami a ďalšími chorobami... a z tohto hľadiska sa pri ceste do krajín s nižšími hygienickými štandardmi zaočkovať určite oplatí. Ako a kde, vám, dúfam, poradí tento článok.
Keď ste už unavení, a zničení, no stále len sedíte pred počítačom, lebo tú práca treba predsa len dopísať, hoci niekedy vidíte už len na 1 oko , no aj tak sa tým druhým sliepňajúc snažíte naklikať bibliografické odkazy... Mám pre Vás jednu radu. Choďte von. Hocikde, napríklad aj do Kauflandu. A spravte niečo, čo ste ešte niekdy nespravili. Spievajte si medzi regálmi, tancujte s vozíkom, alebo si dajte na hlavu krabicový džús a učte sa s ním správnemu držaniu tela, na vrch si priložte zlacnený hermelín a možno ešte aj sáčkové olivy... a uvidíte, ako sa Vám zlepší deň ! Razom sa dostanú z hlavy všetky myšlienky o povinnostiach, ktorých sa neviete zbaviť ani v spánku ... A, ak na Vás bude niekto nechápavo pozerať, a možno si ťukať na čelo, že ste „čudný“, len sa tomu usmejte a povedzte si: „ Ako dobre, veď tých obyčajných tu máme dosť...“ J
Či už ste „erazmák“ alebo ste vo Francúzsku ako študent iného štipendia alebo len tak, pokiaľ ste počas Vášho pobytu ubytovaný prostredníctvom C.R.O.U.S. (Centre régional des oeuvres universitaires et scolaires , útvaru, ktorý sa stará v podstate o všetky potreby študenta od stravy až po internát), určite sa jedného krásneho dňa budete musieť z izby vysťahovať, a teda ju dôsledne pripraviť na Váš odchod. Ako na to, sa dozviete v nasledujúcom príspevku.
Všetkým potenciálnym návštevníkom hore uvedenej jaskyne... Dnes som tam strávila jednu skutočne peknú , jaskyňa bola krásna, ľudia zlatí...
Som tu prvý deň a hneď sa to začína pekne rozbiehať...
Blížil sa 20.marec, a s ním... výlet do Paríža. Jasné, Eiffelovka je fajn, aj Louvre sa dá... ale to najväčšie dobrodružstvo nás len čakalo. Chudobné študentky, nechcelo sa nám hľadať hotely, a tak sme si zvolili inú cestu: couchsurfing.
Je to haluz... Zaujímavé. Tri roky prežijete na jednom mieste, potom tam už zrazu prestanete chodiť, a ľudia, ktorých ste považovali za plus-mínus „stabilných“ vo vašom živote, tam už zrazu nie sú, a čo je ešte zaujímavejšie, ani tam nechýbajú...
Práve som si pozrela film. Jeden z tých, ktoré dnes dostanete kúpiť za pár korún, ale obsah vás väčšinou prekvapí, alebo priam šokuje. Kanibalové (Cannibal Holocaust, 1980) vykreslil príbeh niekoľkých belochov, ktorí sa vybrali do Amazonského pralesa objaviť kmene a miesta, kde doposiaľ nevkročila noha belocha. Spočiatku to boli štyria mladí Američania, ktorých, keď sa ani po dvoch mesiacoch nevrátili sa vybral hľadať univerzitný profesor so skvelými sprievodcami.
Únava, únava, ach tá únava...... Páni, celé dni, od rána do večera, stále zívam, preťahujem si chrbát a klipkám očami..... Zase som sa v noci nevyspala.... Ale keď večer človeka tak trochu niekedy preberie k životuJ
Toto bola prvá vec, ktorá mi napadla po tom, ako som sa dozvedela cieľ našej zahraničnej exkurzie. Predstavila som si asi to čo väčšina Slovákov – prekrásne modré more, slnkom zaliatu kamienkovú pláž, a na nej vylihujúcich polonahých ľudí.... Čo tam, dopekla, budeme robiť teraz v apríly?!
Práve som tu zhodou náhod našla blog od kamošky... Čo mi dala vysoká škola, čo mi dal internát?