Do Bavorska sme sa prisťahovali pred dvoma rokmi, a napriek tomu, že som nemčinu neovládala, prekvapilo ma, koľkým mnohým slovám rozumiem. Pochádzam zo Spiša, a rozumiem im najmä kvôli nášmu spišškému nárečiu, hoci mnohé slová v tomto texte máme aj priamo v slovenčine. Veď posúďte sami:
Rýchly prehľad výslovnosti nemecko-bavorských slov, ktoré sa Vám pri čítaní zíjdu:
sch = “š”
tz = “c”
v = “f”
ä = "e"
z = "c"
Keď idem kdesi na raňajky, u nás doma na Spiši by som si dala frištyk a tu mi ponúkajú Frühstück. Ak zavítam do miestneho pohostinstva, privítajú ma tam miestni štamgasti (Stammgäste), ktorí - na rozdiel od našej konotácie ochutnávačov vína - si tam prišli pravidelne vychutnať aj jedlo (stamm=pravidelne, gäste= hostia), a sú tam teda stáli návštevníci. Jedlo nám iste bude šmakovať (schmecken= chutiť), a ocenia ho nie len fajnšmekri (feinschmecker). Nápoje objednám v šenku (Schenke), na potúženie si dáme za štamperlík (Stamperl) a pri pri platení nechám tringelt (trinkgeld- doslova, "peniaze z pitia", ktorým veľmi pekne korešponduje naše "sprepitné").
Nemčina pokrýva výrazy dedinského života: od špecifickej zabíjačky, až po každodenné činnosti. Na zabíjačke sme s mamou čistili - alebo šľamovali - črevá (schlachten je doslova zaklať domáce zviera), topili masť - spišsky šmalec (Schmalz), prelievali škvarky cez duršľak (Durchschlag, cedidlo), či pripravovali šunku (Schinken). Jedlo sa skladuje v špajzi (Speizen). V nedeľu pripravíme rezne v strúhanke (alebo spisšsky v brezľoch (z bavorského brezl a nemeckého pretzl praclík), a na obed pozveme aj švarga či švagrinú (Schweiger, Schweigerine). Ešte aj ten frajer je z nemčiny! (Freier).
Ak sa človek vyberie na turistiku, ide na vander (wandern). Poriadne si nabalí ruksak (Rucksack = batoh), deku (Decke) či celtu (Zelt), aby nezmokol. Ak má do cieľa ďaleko, povie si: “Ajajááj, to ešte máme pred sebou ešte štreku ! (strecke=trasa, alebo diaľka). Napije sa dúšku vody, alebo si dá jeden šluk (ein Schluck je v podstate “hlt”, hoci u nás sa “šlukuje” najmä cigaretový dymu). Ak je výlet skvelý, je to jednoducho špica (Spitz =vrchol, ale aj špička nohy). A keď si kdesi zdriemnem, dám si krátky šlofík (zo slova schlafen = spať).
Ak ma niečo bolí, idem do špitála (Spital, výraz používaný najmä v Rakúsku a južnom Nemecku). Ak si sporím, tak v šporkase (Spaarkasse = sporiteľňa). Ak chcem v obchode niečo vymeniť, tak to zavekslujem (wechseln = vymeniť, a nemusí to byť len nelegálna zmena peňazí, ako u nás vekslovali veksláci). Ak čakáme návštevu, doma usilovne pucujem (putzen = upratovať).
Najčastejšia je prítomnosť nemčiny v stavbárstve: v slove murár (Maurer), názvoch nástrojoch (zollstock alebo colštok po spiššky je skladací stavebný meter), kelne (Kelle), či kýblika (kübel), alebo procesoch: ako šalovanie (Schalung, t.j. debnenie na stavbe), alebo jednoduchom šrubovaní (schrauben). Habadej je tých výrazov v baníctve, ako slová štôlňa (Stollen) čišachta (Schacht). Konečne rozumiem výrazu fárať do bane, veď oni sa do tej bane vezú! (zo slova fahrer = viezť sa). Dokonca aj slávne Banskoštiavnické tajchy majú meno po názve malých nádrží (Teich).
Teraz už viem, že keď mám v hlave mišung (mischung), je tam zmeska všetkého. Ak má niekto pravdu, rada mu priznám, že má recht (recht = skutočné, pravé), no ak niekto vraví "kultúra je slovenská, a žiadna iná", volám Bacha (Acht)! Majte sa pred ním na pozore, lebo nerozumie, čo vraví!
Skrátka, objavovanie vlastnej histórie poznávaním tej nemeckej je jednoducho feši (z bavorského Fesch).
---
A čo vy? Tiež sa stretávate s výrazmi, kedy Vás ich pôvod zarazí a obohatí? Teším sa na komenty!
---
Zdroj: https://sehrg.at.ua/_ld/0/55_rejzek_j_cesky_.pdf
