Fínsko: COVID náš každodený

Písmo: A- | A+

Priblíženie Fínskeho systému každodenného života, ktoré im pomohli zvládať pandémiu takmer najlepšie v Európe.

Fínsko až donedávna zvládalo epidémiu bravúrne - do dnes mali 744 obetí, čo je v porovnaní so Slovenskom (obe krajiny majú 5.5 milióna obyvateľov) pomerne nízke číslo. Zároveň, Fínsko malo svoj prvý COVID prípad už 26. januára 2020, kedy turista z čínskeho Wuhan prišiel obdivovať polárnu žiaru a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti v meste Rovaniemi na polárnom kruhu. S možnou pandémiu sa tak Fíni museli museli vyrovnať skôr. Na naše pomery boli pomalí v nosení rúšok (tie začali byť odporúčané až od augusta 2020), avšak rýchli v dôslednom zatváraní hraníc v marci 2020, bezpečného transportu obyvateľov z letiska až domov buď autobusmi alebo súkromnými taxíkmi na náklady Fínskej vlády, či ubezpečení občanov, že ak musia náhle ostať v karanténe, ich sociálna poisťovňa im bude uhrádzať mzdu. 

Hlavným pravidlom pandémie bolo: ak máte akékoľvek COVID príznaky, ostaňte doma a kontaktujte lekára telefonicky. Ešte raz, jednoducho ostaňte doma. Chráňte seba a svojich blízkych. Ďalším pravidlom bolo, ak máte iba mierne príznaky, na koronavírus Vás neotestujeme. Nemáme na to kapacitu, a chceme aby sa k testovaniu a lekárskej pomoci dostali najmä tí, ktorí to naozaj potrebujú.

Začiatkom marca 2020 vláda zverejnila zoznam potravín a liekov, ktoré by každá domácnosť mala mať doma na prípadné zvládnutie karantény (toto zahŕňalo aj balenú vodu, ak by náhodou), priateľskú aplikáciu ktorá cez sériu otázok a odpovedí vysvetľovala, ako sa správať, prečo a ako si umývať ruky, ako sa vírus šíri, a najmä, priateľsky hovorila: Áno, máme problém, ale spoločne ho zvládneme. 

Heslo"Small action, big impact!"

Fínsky inštitút zdravia zároveň vydal obrázkové návody, ako si umývať ruky a správne kýchať - do lakťovej jamky namiesto dlane. V rôznych verziách a v rôznych jazykoch sa zrazu vynorili na zrkadlách na toaletách, na komerčných plochách, na benzínkach či v reštauráciách. Pamätám si ich ešte z univerzity, kde sme si začiatkom marca (zatvorili nás 16. marca 2020) zúrivo drhli ruky po každom chytení kľučky. Vynorili sa teda v priebehu týždňa, verejne dostupné v rôznych formátoch, jazykoch a prevedenia, hotové vytlačiť a nalepiť. 

Ako správne kýchať
Ako správne kýchať (zdroj: Finnish institute of Health and wellfare)

A opäť stavili na pozitívnu komunikáciu: Držte sa od seba v bezpečnej vzdialenosti. Aj tento drsný chlap si drží svoju "safe distance", a situáciu zvládne :)

Bezpečná vzdialenosť je práve taká, aby sa medzi Vás pohodlne zmestil ešte niekto ďalší!

Držte si medzi sebou vzdialenosť tak, aby sa medzi Vás pohodlne zmestil ešte ďalší!
Držte si medzi sebou vzdialenosť tak, aby sa medzi Vás pohodlne zmestil ešte ďalší! (zdroj: Finnish Institute for health and wellfare)

Práca z domu

Prechod na prácu z domu bol prekvapilo planulý. V inkriminovaný týždeň, kedy sa rozhodovalo, či a ako nás zavrú, kedy ktorý infikovaný pricestoval ktorým nočným vlakom, sme emaily o aktuálnej situácii dostávali od vedenia každý deň. Nikdy však neboli zmätočné, skôr pôsobili upokojujúco, že o situácii vieme, a rozhoduje o nej táto a táto komisia s konkrétnym zodpovedným človekom. Komunikovali, že čakajú na rozhodnutie vlády, ale pravdepodobne sa univerzita o týždeň uzavrie. Nakoniec nám email o úplnom uzavretí univerzity prišiel v sobotu (!), a uzavreli sme sa o týždeň skôr. V pondelok nám však umožnili prísť si vyzdvihnúť počítače a monitory. Na univerzite budú v najbližších mesiacoch aj tak na nič. Už koncom apríla sa šepkalo, že zatvorení ostaneme minimálne do konca júna až augusta (v júly má aj tak každý prázdniny, lebo je to jediný skotočne letný mesiac). Opäť, plánovanie na mesiace, nie na týždne.

Na samotný výkon práce z domu sme boli výborne pripravení, a to najmä kvôli dlhodobej politike univerzity. Už pri nástupe ma v zmluve prekvapilo, že minimálne raz do týždňa môžem bez diskusie pracovať na home office. V praxi to znamenalo, že každý z nás mal v dobe nástupu pandémie pripravený pracovný notebook a zabezpečené vzdialenostné pripojenia cez VPN na univerzitu. Pripojenie cez internet bola skôr samozrejmosť. Vo Fínsku sa internetovým pripojením podmieňuje kolaudácia nových domov, a internet je zväčša zahrnutý v nájme. A, 4G je je poväčšine dostupné v celej krajine aj v odľahlých lesoch. (Tu im však k tomu dopomohol aj pomerne "placatý", bezhornatý terén ).

Budovanie kolektívu pri práci z domu

Pri práci z domu chýba najmä kolektív. A tak sme si s kolegyňou začali našu pravidelnú kávu dávať spoločne "online". V kombinácii s iniciatívou šéfa, že mu chýbajú naše skupinové obedy v jedálni, sme začali organizovať spoločné obedy a coffeebreaky dvakrát do týždňa, od začiatku pandémie až do teraz. Umožnilo nám to tak sa stretnúť a prebrať, ako danú situáciu zvládame, uistiť sa, že v tom nie sme sami, a že stále má zmysel pokračovať v rozbehnutých projektoch. Zároveň, keď sme od zamestnávateľa dostali jasný signál, že naše pozície nie sú ohrozené a stále na nich záleží, sme rovnako dokázali podporiť aj našich študentov, ktorí zo dňa na deň ostali oddelení od rodiny a partnerov, najmä keď na mesiac odrezali Helsinki od zvyšku Fínska.

V marci 2020 bola možno najdôležitelšia snaha udržiavať veci tak normálne, ako sa len dá, a tak, ako boli naplánované namiesto ich jednoduchého odsunutia "na potom, keď bude lepšie". To sa týkalo obhajob dizertačných prác, diplomoviek, bakalárok, a všetkého možného. Jednoducho sa presunuli do online priestoru, a fyzický kontakt medzi zúčastnenými sa minimizoval. Tak sa napríklad odohrala obhajoba dizertačnej práce (prvá v histórii u nás!) výlučne cez ZOOM, kde v miestnosti pre 200 ľudí boli fyzicky iba doktorandka, jej školiteľ, a kameraman. Oponenti, priatelia a známi sa pripojili online, a prvýkrát sme otestovali, že ZOOM naozaj výborne funguje aj keď takmer 80 poslucháčov malo zapnuté kamery. Ako prekvapenie sme potom zorganizovali spoločný online drink, kde si každý pripravil pred svoju kameru papierový nápis s blahoželaním alebo pozdravom, a po jednom sme jej blahoželali.. V rovnakom inovatívnom duchu sa uskutočnil aj Vianočný večierok či každoročná oslava univerzity. Tu pre nás pripravili sériu piesní (jazykový inštitút dokonca aj v slovenčine!), krátkych videí a predslovov, zakončené online vystupovaním stand-up komika. Namiesto toho, aby podujatie zrušili, zaodeli do "covidového šatu" a s konštatovaním "aj tak to online bude nanič", skúšali ako z neho vyťažiť čo sa dá. Tak nám napríklad vymysleli vianočný balíček, ktorý obsahoval ingrediencie na celú slávnostnú vianočnú večeru pre dve osoby. S balíkom prišiel aj popis jednotlivých jedál, odporúčanie konkrétneho typu vína (to, bohužiaľ, priložené nebolo),a aj odkaz na youtube video, ktorý nás sprevádzal pretavením surovín do výbornej vianočnej večere :) 

Vianočný balíček na prípravu Vianočnej večere pre dve osoby
Vianočný balíček na prípravu Vianočnej večere pre dve osoby (zdroj: Maria Potterf)

Online komunikácia so štátom a bezhotovostné platby

Aj počas pandémie musí človek platiť dane, platiť elektrinu, poistky, atď. Opäť tu Fínsko malo výhodu, pretože celá komunikácia medzi občanom a štátom sa odohráva cez verifikáciu prostredníctvom bankového pripojenia. V banke si občan založí účet, banka si ho pri tom overí pomocou občianskeho prípadne pasu (nás z EÚ, Fíni občianske nemajú a tak sa asi overujú cez vodičák), a všetky ďalšie platby sa vykonávajú cez bankový portál tej-ktorej banky. Napríklad, keď chcem komunikovať s daňovým úradom, prihlásim sa na ich stránku, a tám mi umožnú vybrať si moju banku: 

Zoznam všetkých bánk pre umožnenie správneho certifikovaného pripojenia. Vstup na Daňový úrad cez aplikáciu Moje dane.
Zoznam všetkých bánk pre umožnenie správneho certifikovaného pripojenia. Vstup na Daňový úrad cez aplikáciu Moje dane.  (zdroj: OmaVero MojeDane)

Klik na logo banky, heslo v telefóne na dvojnásobné overenie, že som to skutočne ja, a už som pripojená na Daňovom úrade, v platbe poplatku za auto, v mojej poisťovni... Jednoduché, rýchle, účinné. Žiadny elektronický podpis, žiadne dodatočné nefungujúce čítačky ID, každú službu mám na dosah dvoch klikov a jedného hesla. A, samozrejme, takto sa pripájam aj k svojmu lekárovi na vyšetrenie či konzuláciu, alebo na COVID test. Žiadne dodatočné nosenie opečiatkovaných papierových potvrdení medzi mojim zamestnávateľom, lekárom, poplatkom za smeti, alebo čímkoľvek, žiadne ďalšie "robenie poštára medzi úradmi". 

Ďalšiu veľkú rolu zohralo obmedzenie "dotýkania" sa všetkých zdieľaných predmetov medzi neznámymi ľuďmi, ako napríklad platba hotovosťou. V severských krajinách platba hotovosťou takmer neexistuje, a to či na miestnom trhu, v obchode alebo v online bazári. Ak sa stretnú dvaja ľudia, a potrebujú sa za niečo dotatočné vyrovnať (napríklad pri kúpe lampy cez "bazoš"), použijú platbu mobilom cez telefón, tzv. Mobile Pay. Opäť veľmi účinný spôsob, ako minimizovať akýkoľvek fyzický kontakt a potenciálny prenos vírusu cez mincu na ruku a ďalšieho infikovaného. 

COVID testovanie

Ako som už spomenula, Fínsko od začiatku tlačilo politiku, že ak máte len mierne príznaky, jednoducho Vás neotestujeme. Testujeme len dohľadané kontakty, a ľudí v ťažkom stave. Hlavne ostaňte v izolácii. A tak, namiesto počtu testovaných a infikovaných (to tiež prinášali len každý druhý deň) v médiách rezonovalo najmä koľko ľudí je momentálne v karanténe. V priebehu pár týždňov bolo v Jyväskylä, v meste so 130.000 obyvateľmi po nejakej oslave v karanténe 700 ľudí. Ďalší komunikovaný údaj bol, aké percento z nakazených sú schopní dohľadať. Jednoduché - ak mám 100 nových nakazených, ale všetci už sú v karanténe ako dohľadané kontakty, vtedy je šanca že sa nejedná o komunitné šírenie. Problém nastáva vtedy, ak neviem dohľadať odkiaľ sa ľudia nakazili. V Jyväskylä sa tento prípad stal raz, po organizovanej študentskej akcii, kedy sa za jeden večer nakazila asi stovka študentov. Úrady reagovali okamžite - zorganizovali dobrovoľné testovanie študentov na interáte, zavreli školy a knižnice. A, prekvapivo, podporili študentov: nie za nedovolené združovanie, ale za to, že chápu, že sú v ťažkej situácii, a nechcú aby ich ostatní za šírenie vírusu pranierovali. Áno, stretnúť sa bolo nezodpovednéBola to chyba, ale obviňovaním na verejnosti sa jednoducho situácia nezlepší.

Apropo, testovanie a jeho cena. 

Ak nie ste indikovaný pacient, a napríklad chcete sa dať otestovať ako samoplatca, alebo niekam cestovať, ceny za test sú pomerne mastné: 300 EUR za PCR a 300 EUR aj za antigénový. A, pri antigénovom svieti nápis: "Nie je vhodné pre ľudú bez symptómov". (Že by si to niekto z autorov celoplošného testovania zabudol na obale prečítať?) Žiadne dobrovoľné-nasilu celoplošné testovanie teda neprichádzalo do úvahy, podčiarknuté faktom, že "asymptomatickí pacienti" majú jednoducho malú šancu, že ich antigénový test vyhodnotí správne ako pozitívnych. Jednoducho, keď máš symptómy, zostaň doma a zavolaj lekárovi. Na Slovenku mám však pocit, že na "zadarmo" antigénové testovanie chodia aj ľudia s príznakmi. A prečo aj nie, keď tak či tak musia mať certifikát, a aspoň zistia či sú infikovaní? Z osobného hľadiska rozumiem. Ale z hľadiska spoločnosti to zvyšuje riziko, že sa práve na testovaní nakazím od vedľa stojaceho kašľajúceho človeka !

COVID test možnosti s indikáciou "ak nemáte symptómy, antigénový test pre Vás nie je vhodný"
COVID test možnosti s indikáciou "ak nemáte symptómy, antigénový test pre Vás nie je vhodný" (zdroj: screenshot Terveystalo)

Záver

Tento blog nemá slúžiť na to, aké to majú super "oni", a aké to máme "na nič" my. Skôr má slúžiť ako príklad toho, ako pozitívnou komunikáciu na úrovni vlády aj zamestnávateľa (Spolu to zvládneme!), dobrým a rýchlym rozhodovaním (Zavrieme Helsinki na mesiac, aby sme ochránili zvyšok Fínska), dlhodobým plánovaním (v apríli oznam: Do práce sa bude dať vrátiť najskôr v júni-auguste), výbornými službami (digitálne pripojenie cez bankový systém k väčšine služieb) a hľadaním príležitostí tam, kde často vidíme len problém (OK, večierok môže byť len online. Tak si tam pozvime známeho komika a večeru im pošleme!) dokázali minimalizovať kontakt medzi jednotlivcami a zároveň budovať dôveru medzi občanom a štátom. Všetky z týchto opatrení nemajú nič spoločné so štátnym rozpočtom (ok, možno dostupný internet), ale s kultúrou komunikácie, plánovania, a inovatívnych riešeniach pri nových situáciách. 

Skryť Zatvoriť reklamu