Tajuplná izbietka :)

Je krutá zima a vietor silno fúka,

kde tu zrazu osamelý domček kuká.

V ňom izbietka malá napriek tomu útulná.

Stoličky, stôl všetko ako má byť,

na stôl iba malú sviecu položiť!

Ona je svetlom domva,

ohreje skrehnuté ruky a omrzliny na nohách.

Bum tresk a bola tma!

Veľký chaos čierna hmla.

Stúpa dym z popola.

Nevidno nič,

iba sviecu čo padla zo stola.

Temnota a strach ju tríznia ako bič,

kričí: "Zima ja umieram!"

Čaká že ju niekto zdvihne zapáli a vráti svetlo domova.

"Zatvorte veď otvorené je dokorán!"

A tak dúfa, že príde niekto a pomôže jej začať odznova.