Len tak...( pôvodne k narodeninám JB)

Od prvej chvíle, Keď otvoril si ústaVedel som, že zážitkov bude spústa.Tých vtipných, úsmev dokoránS tebou sa človek nenudí,Prítomnosť tvoja povzbudí,Sčítanosť, odbornosť to ma fascinujeNačúvam vždy rád, veď to viešNa každú poznámku obratom odpoviešSmejem sa, ako zmyslov zbavenýTvoj humor jemne je zfarbený,Každá hláška stáva sa kultomJe ich toľko, nestačím písaťV posilke, v lese, cestou autobusomSpoločné chvíle, pamätáš?Kuchárske začiatky po sebe zametáš,Je to dlho, čo sa to stalo,Neprestávam smiať sa, tak ma to vzaloHráme sa meno, mesto, zviera a rôzne veci,Háda sa nemožné, Bonnie a ClydeUhádneš, boli to numizmatici,Doteraz sa pri tom prichytím,Rehocem sa, nič pri tom nevidímTy mi to vraciaš, na ceste klzkejZ obchodu, v zime kazety kupujúcNa vratkom chodníkuNohy sú vysoko,na chrbát padajúcSmiech tvoj nemá konca, O súcit žiadajúcPrestaň! Dožadujúc sa zvoncaSi pri tom, keď šikovnosť je slabou mojou stránkouKeď kosačkou pred školskou bránkouTakmer mnou mnoho voltov prejdeNerehotať sa , to ti práve nejdeBicykle, slnko, tričká odhodímeLúče si dlho na trase úžívameKeď už sa pomaly končí túra bicyklamiČervená farba blčí našimi chrbtamiDo smiechu niet vtedy nikomuLen čo najskôr, rýchlo do domuPykáme zato, čo nám chýbalo,Často sa doma obklady žmýkalo,Zážitok, ktorý stojí zato,Bolo to v to, ani neviem, ktoré letoJe toho veľa, určite si spomínaš,Budem rád, keď sa niečím pridáš,Roky sú to, ďakujem za ne,Cítim to tak, ty nie?Nečakane, dlho v živote ťa mám,Priateľa, čo do ohňa ruku za neho dámVážim si ťa, chcem, aby’s to vedel,Keď si sa odsťahoval, bol to taký predelMám brata, čo mi od mala chýbalSi tým, čo moju tvár v úsmev rozhýbalJe to tak, vždy to tak zostane,To čo dávaš, naspäť aj dostaneš.