Smrteľná fotografia

Krátka poviedka zo série „Príbehy z Tatier“.

Smrteľná fotografia
Písmo: A- | A+

Poranné slnko vrhalo dlhé tiene na strmé štíty Tatier, zatiaľ čo Marek Novák viedol svoju skupinu úzkym horským chodníkom. Marek, päťdesiatročný slovenský politik a podnikateľ, sa nedávno stal jednou z najvplyvnejších osobností v krajine. Známy svojím šarmom a bystrou mysľou, sa rýchlo vyšvihol po kariérnom rebríčku, získavajúc vplyv tak v svete biznisu, ako aj politiky. Táto túra mala byť pokojnou prestávkou od každodenného tlaku, no aj v srdci prírody Marek nedokázal úplne odložiť svoje ambície.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vybraná trasa ich viedla cez Veľkú Studenú dolinu, malebnú dolinu známu dychberúcimi výhľadmi a náročným terénom. Skupina postupovala rovnomerným tempom, kamene chrumkali pod ich topánkami. Marek kráčal na čele, vyžarujúc sebaistotu a autoritu, zatiaľ čo Petra, jeho sekretárka a milenka, sa držala blízko neho. Petra, elegantná tridsiatnička s výraznými črtami tváre, pozorne počúvala, ako Marek rozpráva o svojich politických plánoch.

„Petra,“ povedal Marek sebavedomým, no tichým hlasom, „po voľbách všetko začne. Už som hovoril s lídrami strany, sú na to pripravení. Ale ty sa musíš postarať o detaily – zorganizovať stretnutia, namazať správne ozubené kolieska. Vieš, ako to chodí.“

SkryťVypnúť reklamu

Petra prikývla, koncentrujúc sa na chodník, no plne pohltená rozhovorom. „Samozrejme, Marek. Všetko bude pripravené. Ale naozaj tým ľuďom veríš? Niektorí z nich sú… nevyspytateľní.“

Marek sa zasmial pohŕdavo. „Nevyspytateľní, možno, ale užitoční. Nerob si starosti. Zameraj sa skôr na to, čo je dôležité… napríklad kde budeme oslavovať naše víťazstvo. Čo povieš na pokojný víkend v horskej chate?“

SkryťVypnúť reklamu

Hodil na ňu sugestívny úsmev, z ktorého jej prešiel po chrbte mráz – zmes vzrušenia a nepokoja. Petra mu úsmev opätovala, hoci jej oči prezrádzali istú rezervovanosť. „Uvidíme, Marek.“

Za nimi Marekovi známi – podnikatelia a drobní politici, ktorých poznal roky – medzi sebou šepkali. Netajili netrpezlivosť využívať jeho vzostup. Plánovali, vymýšľajúc spôsoby, ako sa dostať na lukratívne pozície a nájsť cesty, ako vyvádzať peniaze zo štátnych fondov.

SkryťVypnúť reklamu

„Už som hovoril s ministrom,“ zamrmlal jeden z nich, zavalitý muž s iskrou chamtivosti v očiach. „Podporí moju nomináciu do dozornej rady. Keď tam budem, budeme mať priamy prístup ku kontraktom. Ľahké peniaze.“

Druhý, mladší, nadšene prikývol. „A ak dobre zahráme karty, môžeme začať vyvádzať prostriedky ešte pred koncom roka. Nikto si to nevšimne.“

Marek, ktorý začul časť ich rozhovoru, pocítil vlnu spokojnosti. Tento systém vybudoval on, a teraz, keď bol jeho vzostup k moci takmer istý, všetci z toho mali ťažiť. Nepotizmus, korupcia… bola to hra, a Marek bol jej majstrom.

Keď zahli za zákrutu chodníka, skupina náhle zastala ako pribitá. Pred nimi sa na chodníku objavila masívna silueta – obrovský medveď, ktorého hustá srsť sa leskla v rannom slnku. Zviera bolo obrovské, dvakrát väčšie ako človek, a jeho impozantná prítomnosť okamžite umlčala skupinu.

SkryťVypnúť reklamu

„Bože môj,“ zašepkal jeden z Marekových priateľov, „to je medveď. Mali by sme ustúpiť, kým nás nezbadá.“

Oči Petry sa rozšírili od strachu, keď chytila Marka za rameno. „Marek, musíme okamžite odísť.“

Marek, vždy hľadajúci príležitosť, však uvidel niečo iné. „Odísť? Aké hlúposti!“ odpovedal, mávnuť ľahostajne rukou. „To je ideálne! Predstav si moju fotku s týmto medveďom! Voliči ma budú považovať za neporaziteľného. Nikto mi nestojí v ceste po niečom takom.“

Petra na neho zízala, zaskočená. „Marek, to nie je vtip! To zviera je nebezpečné! Môže ťa zabiť!“

Marek, neochvejný, sa na ňu sebavedome usmial. „Neboj sa, miláčik. Viem, čo robím. Len priprav fotoaparát.“

Napriek prosbám priateľov a zjavnej Petrej obave Marek vytiahol z batoha sendvič. Držiac ho vysoko nad hlavou, druhú ruku natiahol pred seba a začal sa približovať k medveďovi. Zviera zastavilo, podozrivo ňuchajúc vo vzduchu, jasne si vedomé Markovej prítomnosti.

„Marek, prestaň!“ zakričal jeden z jeho priateľov, jeho hlas plný paniky. „To nie je vtip! Vráť sa sem!“

Ale Marek ich nepočúval. Šiel ďalej, netušiac absurdnosť situácie. Ustál si na miesto, ktoré považoval za ideálne na fotku, a otočil sa k Petre s arogantným úsmevom na perách.

— Tak poď, urob fotku! To bude klinec do rakvy pre moju kampaň.

Petra zaváhala, jej ruka sa triasla, keď zdvihla telefón, aby spravila fotku. Medveď však stratil záujem o sendvič. Vzal Markov prístup ako hrozbu. S tichým zavrčaním sa postavil na zadné nohy, čnejúc nad Markom celou svojou mohutnosťou.

V tej chvíli sa všetko vymklo spod kontroly. Situácia, ktorá sa na začiatku zdala byť komická, sa náhle stala smrteľne vážnou. Medveď sa vrhol na Marka s desivou rýchlosťou, jeho obrovské pazúry trhali vzduch. Marek nestihol zareagovať. Silný úder ho zrazil na zem, jeho telo bezvládne kleslo pod silou nárazu.

Skupina sa ponorila do chaosu krikov. Petra vykríkla, pustila telefón a rozbehla sa k Markovi, zatiaľ čo jeho priatelia v panike mávali rukami a snažili sa medveďa odplašiť. Jeden z nich chytil kameň a hodil ho po zvierati, ale to nemalo žiadny efekt. Medveď stál nad nehybným Markovým telom, oňuchávajúc ho, a potom vydal rev, ktorý sa odrazil ozvenou od hôr.

Napokon kombinované kriky a hádzané kamene stačili na to, aby zviera zastrašili. Medveď sa pomaly otočil a zmizol v lese, zanechajúc skupinu v šoku. Petra sa zrútila vedľa Marka, klesla na kolená a horúčkovito hľadala známky života.

„Marek! Marek, prebuď sa!“ vzlykala, jej ruky sa triasli, keď sa dotýkala jeho tváre. Ale jeho oči zostali zatvorené, pokožka už bola chladná. Krv stekajúca po horskej cestičke bola jedinou odpoveďou, ktorú dostala.

Jeden z Markových priateľov si kľakol vedľa nej s bledou tvárou. „Je... je mŕtvy...?“

Petra nemusela odpovedať. Výraz jej očí povedal všetko.

Marek Novák, mocný a nedotknuteľný muž, ležal bez života na horskej ceste, jeho osud zlomený vlastnou pýchou. Ambície, plány, korupčné intrigy — všetko sa skončilo tu, v tieni Tatier, na mieste, kde príroda pripomenula, že sa s ňou nemožno zahrávať.

Kým skupina ostala v šoku, vietor zosilnel, pohyboval lístím stromov a niesol so sebou poslednú ozvenu Markovho života. Hora, opäť tichá, zostala ľahostajná k tejto strate, tak ako bola celé stáročia pred Markom Novákom a ako zostane ešte dlho po ňom.

Aleksander Prętnicki

Aleksander Prętnicki

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  68x

Amatérsky spisovateľ, autor poviedok a románov z Poľska. Spája sa s odvetvím osobnej a majetkovej bezpečnosti, má vzdelanie v oblasti vnútornej bezpečnosti a obrany. Zoznam autorových rubrík:  Bratislavský expresZakliata panna vo VáhuPríbehy z TatierPiesneArsène Lupin 2032: Gentleman v tieni

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,236 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

299 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

213 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

339 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu