Inverzia

Prečo tento článok som  obdaril titulom Inverzia ?  Čo ma k tomu viedlo ?  A načo sa snažím poukázať ?  Sediac na kopci  s termoskou kávy  v ruke , vzdorujúc vetru a vnímajúc lúče slnka  má človek možnosť sa zamyslieť nad súvislosťami ktoré ho v bežnom kolobehu dní nenapadnú.  Ďalekohľadom  pozerám do diaľav a vidím  neopísateľné krásy ktoré nás inšpirujú a motivujú a uisťujú v tom  že  kráčame správnou cestou za naším cieľom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Začalo sa ročné obdobie prudkých zmien , zmeny nastávajú v kolobehu prírody a všetkého čo s ňou súvisí a z nej pochádza keď sa pozeráme na tento fakt globálne. Ale netreba zabúdať že aj zmeny v počasí striedanie hmlistých rán a slnečných dní a chladné večery sa odrážajú aj na nás samotných ,ovplyvňujú našu náladu naše konanie myšlienky aj pocity . Dokonca podmieňujú naše rozhodnutia. Množstvo ľudí na tomto svete ako aj ja hľadá podstatu všetkého , vysvetlenia v kolobehu prírody . Tiež čerpáme silu a energiu a samotná príroda a jej pestrosť nás motivuje aby sme pokračovali v našich aktivitách ,aktivitách ktoré nás naplňajú pocitom šťastia a dobre vykonanej práce . Jedná sa o prepojenie , medzi nami a dejmi samotnej prírody všetko je pretkané ako obrovská pavučina ale mnohé súvislosti si neuvedomujeme alebo sa na ne pozeráme moc povrchne . Nezamyslíme sa nad sebou , kráčame ďalej každý svojou vlastnou cestou bez akejkoľvek zastávky ,priamočiaro čeliac nástrahám ,bez nadýchnutia ako stroje z nevydareného scifi filmu . Neuvedomujeme si veci ktoré sa dejú okolo nás , prehliadame ich aj napriek tomu žeby nás ľudí - bežcov v dennom kolobehu života mohli naplniť pocitom šťastia a dodať nám silu na ďalšie kilometre , ktoré nás čakajú nevidiac za zákrutu a neuvedomujúc si nástrahy ,potešenia ale aj rozpaky ktoré nás môžu čakať kdekoľvek. Kráčame oproti sebe davy ľudí , ľudí rôznych vekových skupín , ľudí pohltených vlastnými starosťami vlastnými problémami a trápeniami. Stovky ľudí na uliciach , v obchodoch a na pracoviskách dennodenne prejde oproti sebe čelom nepozrúc si do očí nevnímajú tých ďalších ,istá davová psychoza . Nesieme každý svoje vlastné bremeno, ktoré nás ťahá celou silou k zemi a je obdivuhodné to že sme schopní pri tom kráčať ulicami , zvládajúc túto tiaž utekajúc stihnúť autobus a záverečnú v obchode . Ale neuvedomujeme si to podstatné že mnohokrát to že sa zameriame na to čo trápi ďalších ľudí blízko nás a pomôžeme týmto ľuďom zo všetkým v čom vieme pomôcť , pocit že sme niekomu pomohli zo starosťami že sme si niekoho vypočuli pomôže aj nám samotným uniesť to čo nesieme. Kráčame ďalej ale kráčame s dobrým pocitom , a všetko unesieme oveľa ľahšie aj ten najťažší náklad . Toto je niečo podobné ako keď nesieme batoh plný vecí na veľkú výpravu a prekračujeme popadané kmene stromov , naboso brodíme bystriny a čelíme počasiu . Všetko môžeme porovnať , všetky aspekty z nášho života , z môjho Tvojho aj Tvojho môžeme zrovnať s ukážkou života v prírode. Takto nachádzame spojitosti a cesty a posilňujeme citovú väzbu medzi nami samotnými a prírodou .

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Či už je podľa niekoho tento svet guľatý či už je rovná doska je pohľad a názor každého človiečika osobný , ale zažito sa pozeráme na tento stereotyp ako dennodennú povinnosť . Bežíme spolu bez zastavenia , kráčame všetci v jednom rade ako staroveké rímske armády . Aby sme zmenili pohľad na túto modrozelenú planétku ako aj pohľad na naše mesto musíme sa naučiť pozerať na všetko z trocha inej perspektívy . Získame tak iný pohľad na realitu , ktorú znášame tak moc ťažko , získame svoj vlastný pohľad na náš život a ako všetko zapadá do systému nekonečných ciest tohto sveta . Ale takýto pohľad na realitu a tento svet musí každý z nás nadobudnúť vlastnou skúsenosťou , každý kráčajúc svojou individuálnou cestou . Tento pohľad na svet nemôžem a nedokážem dať ja Tebe ani Ty mne .Tento pohľad na svet v ktorom žijeme si musíme získať , sami svojimi vlastnými skúsenosťami ,odrážajúc sa od pádov , prekážok a schytaných úderov.

Skryť Vypnúť reklamu

Sedím niekde na hrebeni kopca či už Strážovských Vrchov alebo ktoréhokoľvek miesta ktoré mi leží v srdci, podo mnou ležia doliny v hmlách. Nevnímam realitu ktorú zakrývajú. Hmla zakrýva dennodenný život , svet plný starostí pred mojimi očami. Príroda aspoň tú chvíľu keď nie som v meste a dennodennom živote ,bráni mi v pohľade na to čo dennodenne vidím. Ale zároveň mi do očí svieti slnko , ostré slnko a modrá obloha obohacujú môj pohľad a prichádzam na nové myšlienky . Doliny ležia v hmlách a na oblohe svieti slnko . Lúče slnka vyvolajú pocit že sme niekde , a pozrieme sa na našu budúcnosť ako na jasnú budúcnosť a znovu sa nám zobrazia nové ideály alebo nás to drží nad vodou aby sme sa za žiadnu cenu nevzdávali svojich cieľov . Pousmejem sa vtedy a môj úsmev vidia jedine skupinky krkavcov čo hlasito sa ozývajúc prelietajú ponad moju hlavu. Tento jav že nížiny a doliny ležia v bielosivých hmlách a na hrebeňoch hôr svieti do našich očí slnko nazývame inverzia . Takto večer cez víkend keď schádzam s vrchov domov sa vraciam s neopísateľne nádherným pocitom ,nielen s fotoaparátom a množstvom snímok ale aj s pokojom čo mi dodá silu a energiu prekonať život v meste , zvládať dennodenný stereotyp a všetko ťažké sa stáva zároveň ľahké a s úsmevom prekonateľné . Takto preskočíme každú jamu , nastraženú pascu týmto svetom , máme pocit voľnosti a slobody . Tešíme sa na ďalšiu sobotu na ďalšie momenty strávené v prekrásnej prírode . Sme ako tie krkavce čo lietajú ponad kopce a ich zvuk sa ladne nesie dolinami , ozvena ktorá vraví to že tam hore v ríši pokoja a ticha nie sme sami , je to domov množstva živých tvorov rastlín a živočíchov . Pre niektoré druhy domov jediný možný. Týmto článkom som chcel len vyjadriť a poukázať na to , že príroda ovplyvňuje naše myslenie , pocity a rozhodnutia . Hľadáme v nej inšpiráciu , útočisko aj pochopenie . Spojitosť medzi tým čo sa odohráva v našich životoch a javmi v prírode je veľmi veľká. Ale uvedomme si to podstatné že príroda je len jedna a o ňu prichádzame svojím nezváženým počínaním , drancujeme prírodné zdroje a všetko to čo nás obohacuje . Kde inde budeme hľadať našu životné inšpirácie a motivácie keď nie v prírode ? Tento fakt je na zváženie a zamyslenie .Takto prichádzame o to čo nás obohacuje na duši , prichádzame o to čo nám dáva silu do života a prežiť každý deň. A to vyvoláva pocit neistoty a smútku čo po značne dlhom čase nájdem tam kde som vždy nachádzal potešenie a oddych . Vyvoláva to otázku a zároveň inštinktívne ma to podnecuje k tomu aby som konal a aby som oslovil ľudí a vzbudil uvedomenie si svojho počínania . Sám tento svet nezmením a ani nikto iný na tomto šírom svete , avšak mojím ideálom je čo najviac vravieť o tejto problematike a snažiť sa o to aby v ľuďoch neostal pocit ľahostajnosti. Treba začať úplne maličkosťami v svojom okolí , v svojom meste v svojom regione. Vidím ako lieta predo mnou na jar pár čiernych bocianov , ktorý sa vrátil na svoju domovskú lokalitu a hľadá svoj lesný porast a hniezdny strom a zároveň nachádzajú len čerstvú spúšť po ťažbe dreva . Toto vo mne vyvoláva pocit nesmierneho smútku ale indikuje to aby som robil to čo je potrebné ,chránil to čo si nedokáže samé pomôcť.Príroda je všetko čo máme , vážme si ju.

Viktor Prachár

Viktor Prachár

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ochranár a ornitológ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáOchrana prírodyDunajské luhyZápadné SlovenskoMalé Karpaty

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu