Keď dostaneš krídla...

Dávno vieš, že nie si na tejto Zemi preto, že bocian mal práve cestu okolo. A možno si zistil/a aj to, že ani vrana nebola tá, čo ťa položila do kolísky u vás doma. Si, pretože to tak chcel Boh a tak trošku aj vaši. Si tu vďaka ich láske a vďaka tomu, že chceli, aby si bol/a. Si mamičkin a ockov miláčik, dali by ti modré z neba (ak by to šlo). Si dieťa svojich rodičov, si rozmaznávané, vychovávané, ľúbené, strážené... SI!

Nemáš už päť rokov, a dávno vieš naspamäť abecedu. Ide ti počítanie do sto(snáď poznáš aj vyššie číslice), bez problémov uvaríš čaj a možno si v tom tak dobrý/á , že ti už neprihoríJ. Máš za sebou povinnú školskú dochádzku a nebolo to tak dávno, čo si s radosťou a hrdosťou mával maturitným vysvedčením. V podstate si už veľký/á frajer/ka. Občiansky hovorí jasnou, rečou – si dospelý/á! A teda môžeš(resp. by si mohol/a môcť)všetko.

Mal/a by si mať za sebou prvú lásku (aj sklamanie), mal/a by si vedieť, ako chutí cigareta(resp. že nechutíJ) či ako bolí hlava po opici, mal/a by si poznať pocit po pretancovanej noci, mal/a by si vedieť, že večierka sa ťa už dávno netýka... Mal/a by si...

Čo ak to však nevieš? Ak nepoznáš ten pocit byť na diske do záverečnej, ak nepoznáš zrušenie večierky či si nemal/a šancu na ochutnanie alkoholu? Ak prídeš taký/á čistý/á na výšku a bývaš na intráku? Ak ťa už prísni(ale milujúci) rodičia nemajú na dosah?

Zrazu dostaneš krídla a máš pocit, že jediné, čo má v tvojom živote zmysel je lietanie...

Možno si už v detstve lietal/a, pri prísnych rodičoch to však bolo s obmedzením typu, do dvanástej doma. Teraz už nepotrebuješ pretáčať hodinky dozadu či sa vyhovárať na vybitú baterku v mobile. Pomyselná reťaz, ktorou ťa rodičia „usmerňovali“ je už mimo hry. A ty sa z toho tešíš. Prečo? Lebo je to niečo nové, nepoznané, lákavé...

Správanie a lá odtrhnutý/á z reťaze je to, čím si vypĺňaš voľný čas. Máš pocit, že musíš dobehnúť všetko fajn, no doteraz zakázané naraz. Pocit, že by bol hriech nelietať ak sa to dá. Pocit, že pretancovaná noc je niečo super, že cigarety ťa svojou chuťou nenadchli(v tom lepšom a povedzme si otvorene, aj zdravšomJ prípade), pocit, že alkohol uvoľňuje zmysly a dostáva ťa do inej sféry(samozrejme, všetko s mierou), že prvá pusa nie je zďaleka taká sladká ako vo filmoch... lietaš...

Nie je na tom nič zlé, len myslím si, že tieto pocity si mal/a zažiť skôr, doma, pri vašich... rodičia ťa mali učiť lietať postupne, prísnosť v tomto prípade nie je na mieste. Všetko to, čo je určené pre pubertu nemáš zažiť naraz, preto puberta netrvá jeden večer, ale pekných pár rôčkov. Jasné, vaši ťa chceli uchrániť pred zlým svetom, ale nemyslím, že je to správne. Mantinely, ktoré si mal/a boli pritesné, večierka priskoro, diskotéky tabu... ty si bol/a nešťastný/á, pretože všetci mohli, ty nie. Teraz môžeš ty, no všetci majú dosť, už ich nebaví byť každý večer „v nálade“, dávať si cigaretu za cigaretou, bezhlavo a bezcieľne lietať... Celkom dobrovoľne si postavili vlastné mantinely, za ktoré nepôjdu, ich mantinely sú však iné ako tvoje. Bezpečnejšie, istejšie...

Viem, zakázané ovocie chutí najviac, tak si naplno vychutnaj všetko, čo si nemohol/la keď iní mohli, uži si, čo si nemal/a a iní mali. Len nezabudni, že máš síce krídla, ale let blízko slnka sa nevypláca... Držím ti palce!