Choroba

Ležím sama izolovaná v izbe (aby sa ostatní členovia rodiny náhodou nenakazili ) a mojím jediným spoločníkom je Ziggy Marley, ktorý mi vyspevuje z reprákov. Jeho hudba ma vždy dokonale ukľudní:). Choroba je hnusná vec....ja som len o 2 stupne teplejšia ako obvykle a už mám pocit, že umieram a mám nutkanie napísať svoj závet :). Jediným problémm by však bolo, čo by som odkázala svojim najbližším- tých úbohých 100 korún čo mám v peňaženke?:) Alebo žeby zbierku mojich plyšákov?:). 
 Vždy keď som chorá a ležím v posteli spomeniem si na môjho dedka, ktorý bol nútený ležať v posteli celé 4 mesiace...celý život nebol chorý....až jedného dňa si ho našla a vybrala za svoju ďalšiu obeť rakovina... Nikdy nezabudnem na minulé Vianoce, keď sa snažil nepokaziť tú správnu vianočnú atmosféru v kruhu rodiny, vyliezol z postele a sám rozkrájal cesnak a dával ho na oblátky...potom mu zostalo neskutočne zle a musel si opäť ľahnúť. O pár minút však vyšiel znova a sadol si medzi nás aj napriek trápeniu, ktoré prežíval. 1 a pol mesiaca po Vianociach nám babka volala, že nás dedko navždy opustil....nikdy však nedal svoju bolesť najavo, aby sme sa oňho nebáli ešte viac. Obdivujem ho za to a je mojím obrovským vzorom:).
 Waw pri písaní ma pomaly opúšťajú nadbytočné stupne v mojom tele:). Alebo žeby to bolo tým paralenom,ktorý som zhltla?:) V podstate je to jedno, hlavne, že mi je lepšie:)
 Tak sa majte, vážte si zdravie a dávajte si na seba pozor:)