Ako to už pri zoznamovaní býva, patrilo by sa predstaviť. Takže..... som optimistická osôbka, ktorá vidí vo všetkom len to dobré, na svet sa díva často s ružovými okuliarmi na nose a hlavu má sem-tam v oblakoch, ALE keď treba, vidím veci v reálnom svetle:) Robila som si aj rôzne osobnostné testy a vo všetkých mi vyšlo, že som z väčšej časti flegmatik, ktorý si nerobí z ničoho ťažkú hlavu...aby ste si, ale nemysleli, že je to so mnou až také zlé, tak vám prezradím, že niekde v hĺbke duše sa vo mne skrýva aj taký malý cholerik:) Niekedy ma dokáže vytočiť naozaj hocijaká hlúposť.... ale skutočne len niekedy :).
Patrím medzi študentov. Usilovne študujem na gympli a tak ako veľmi som ako malá chcela skončiť školu rýchlo,tak veľmi sa ju teraz bojím opustiť.... zaručuje mi totiž istotu, voľnosť a aj keď sa mi tam často nechce chodiť a rozmýšľam k akému doktorovi by som mohla ísť tentoraz, tak musím priznať, že postupne začínam chápať tú často opakovanú vetu mojich rodičov: " Ani si nevieš predstaviť ako ti je dobre.":). Maturita mi už totiž pomaly ale iste klope na dvere a mňa sa začína zmocňovať panika- otázky typu "Čím chcem byť?", "Ktorým smerom sa mám vydať?" mi totiž víria hlavou každý deň a fakt, že odpovede na ne stále nenachádzam mi tú paniku veľmi neuľahčujú. Často sa prichytím pri tom, ako závidím všetkým kamarátom, ktorý po strednej nechcú ísť na vysokú a nemusia sa trápiť výberom ďalšieho štúdia ( avšak oni sa budú musieť trápiť, tým kde budú pracovať:) ).
Mám jedného jediného súrodenca, brata- je starší a právom mi je vzorom. Študuje, vie čo od života chce, je rozumný a vždy ochotný pomôcť. Milujem ho!:) Život bez neho by som si vážne nevedela predstaviť, je veľmi dôležitou osobou v mojom živote. Aj vďaka nemu sa formujem a postupne sa zo mňa stáva zodpovedná osoba.... ale naozaj iba postupne....viete ako to býva...cesta k vytúženému cieľu je dlhá:).
Dobre mám pocit, že by už aj stačilo, aby som vás hneď na úvod neunavila dlhými, nudnými rečami:). Tak ja končím a idem navrhnúť mame kúpanie sa...lebo mám pocit, že o chvíľu zhorím a ona zbožňuje plávanie:)
12. júl 2008 o 19:48
Páči sa: 0x
Prečítané: 587x
Tak a som tu už aj ja...
Tak a som tu.... čerstvá, nová, snáď aj celkom schopná blogerka:). Priznám sa, že som veľmi dlho váhala, či sa do tejto komunity pridám, alebo nie... vážne ma zarazila kvalita niektorých článkov, ktoré som čítala, ale život je výzva a boj,,tak som tu:). Snáď ma nepohltí vlna kritiky a budem môcť voľne dýchať a tvoriť.:)
Písmo:
A-
|
A+






