Toto je voľné pokračovanie na predošlý článok.
Čína neoficiálne začala svoj historicky úpadok - to si myslí väčšina čínskych expertov z radov politických, ekonomických a sociálnych komentátorov vo svete. Aspoň podľa toho, čo písali v nedávnych týždňoch v novinách a časopisoch ako Wall Street Journal, Economist, Foreign Affairs a v mnohých ďalších. Neprejde deň, aby som nenašiel ďalší článok, kde autor bez pochýb vyhlasuje, že Čína je kaput.
Čínsky ekonomický zázrak je pravdepodobne navždy za nami - nezamestnanosť mladých ľudí (22-35) je v súčasnosti podľa väčšiny odhadov na úrovni 50%, neangažovanosť mladých ľudí v čínskej spoločnosti takmer 100%. Každý mladší človek v Číne hľadá cestu, ako sa dostať von, mnohí cez Južnú Ameriku do USA (to nie je chyba v článku, to je skutočnosť). Čínsky realitný trh je pred kolapsom, čínsky bankový sektor len kúsok od bankrotu. I keď, samozrejme, štátne banky nemôžu doslova zbankrotovať. To bude mať obrovské dôsledky na celom svete, nielen v Číne, z politického a ekonomického hľadiska.
Po tisíce rokov sa Čína pozerala dovnútra a nezaujímala sa o zvyšok sveta, preto postavila Veľký čínsky múr; aby udržala zvyšok sveta mimo Čínu. Pretože podľa Číňanov je zvyšok sveta hlboko pod nimi, čo sa týka kultúry, pokroku, a kultivovanosti. Ale pred pár rokmi Čína zmenila svoj kurz a nechce byť dnes nič menej ako najväčšia svetová veľmoc a tak nahradiť Spojené štáty. A ako to Čína vidí, keď sa dostane do tejto pozície, všetky medzinárodne vzťahy medzi krajinami sa zmenia. Čína nebude vládnuť svetu svojou mäkkou silou ako USA, ale svojou päsťou. Čína sa stane svetovým, nielen domácim despotom.
Našťastie - toto sa nestane, ale nanešťastie - Čína to bude skúšať ďalšie roky ak nie desaťročia.
Čína bola za ostatných približne 40 rokov ekonomickým zázrakom. Z jednej z najchudobnejších krajín na svete (so štyritisíc ročnou históriou) na začiatku sedemdesiatych rokov sa stala druhou najväčšou ekonomikou na svete. Niektorí ekonómovia tvrdia, že teraz je najväčšia (pretože v Číne je toľko ekonomickej aktivity načierno, že keby sa odhadom prirátala k oficiálnej ekonomike, asi by bola aj väčšia než americká). Toto vyvstanie z popola podobné vtákovi Fénixovi, nie je ľahké vysvetliť a pre bežného človeka je takmer nemožné ho pochopiť. Pamätám si, ako som vyrastal v socialistickom Československu a miloval som v tom čase dva primárne čínske produkty - konzervované ovocie (ananás a mandarínky) a čínske perá. Dnes, keď idem do obchodu v Kanade, väčšina produktov je z Číny - a nie sú to len lacné produkty. V predajni stavebných potrieb ako je „Home Depot“ niečo ako Baumax, je takmer všetko vyrobené v Číne. Od kosačiek na trávu, ktoré stoja stovky až tisíce dolárov, až po skrutky a klince, ktoré stoja len pár centov. Čína vlastní materiálnu výrobu, stala sa globálnou továrňou na čokoľvek.
A tu je problém Číny. Jeden z problémov, ďalšie spomeniem neskôr.
Čína vyniká v oblasti vzdelávania a chce, aby boli jej mladí ľudia vo svojom odbore najlepšie vzdelaní na svete - od poľnohospodárstva až po superpočítače. Ibaže Čína nie je intelektuálnym, ale len výrobným centrom sveta. A čo potrebuje výroba? Nie atómových vedcov, potrebuje robotníkov na výrobnú linku. Ale mladí ľudia, ktorí ukončili magisterské a doktorandské štúdium, nechcú pracovať v továrni na výrobnej linke. A tak má Čína dva protichodné problémy - má vysoko vzdelaných mladých ľudí, ktorí hľadajú „kancelársku prácu“ a má obrovský dopyt po minimálne kvalifikovaných robotníkoch pre továrne. Nebol by to problém, keby absolventi s bakalárskym, magisterským a doktorandským titulom súhlasili s prácou v továrňach - ale oni nesúhlasia. Precestovali svet a videli, ako žijú vzdelaní ľudia na západe. Nedáva im zmysel, aby pracovali na výrobnej linke v továrni. Radšej nepracujú vôbec a keďže si nemôžu dovoliť žiť bez práce, vracajú sa domov a bývajú s rodičmi, alebo pracujú v servisných prácach, ako sú kaviarne.
Čína má najväčšiu a najvzdelanejšiu generáciu v histórii ľudstva, a veľká časť sedí doma a nič nerobí. A medzitým sa pracovné miesta v továrňach nedajú obsadiť. Ak by kapitalizmus v Číne fungoval správne, nebol by to problém, pretože továrne ktoré potrebujú ľudí, by ponúkali vyššie platy a tým by prilákali skúsených pracovníkov. Skúsení pracovníci by odišli zo svojich továrenských miest a prešli by na lepšie platené miesta. Medzitým by chudobní poľnohospodárski robotníci z provincií zaplnili pracovné miesta, ktoré zostali po skúsených robotníkoch, ktorí sa presunuli na lepšie platené miesta. Ale nič z toho v Číne nefunguje. Robotníci v továrňach sú poloviční otroci, nemôžu skončiť a ísť za inou prácou. A farmári v krajine sa nesmú sťahovať do miest, kde sú továrne, ktoré potrebujú pracovníkov, pokiaľ nemajú povolenie - ktoré je nemožné získať.
Toto je základný čínsky ekonomický štrukturálny a politický problém. Vzdeláva svojich mladých, ale neposkytuje im pracovné miesta, zodpovedajúce ich vzdelaniu a bráni nevzdelaným ľuďom z dediny obsadiť existujúce pracovné miesta.
Ale to je len začiatok čínskych problémov. Ďalším problémom je, že v súčasnosti má Čína stále veľa mladých ľudí, ktorí by mali byť najproduktívnejší, a nie sú. Ale v priebehu ďalšieho desaťročia sa Čína bude pozerať na zmenšujúcu sa pracovnú silu, nebudú mať ľudí, ktorí by obsadzovali výrobné linky. Ani mladých ľudí, ani ľudí v strednom veku a je takmer isté, že starí ľudia - ktorých bude dostatok - nebudú dosť rýchli na bežiaci pás vo fabrike. Ak má človek viac ako 60 rokov, nemôže pracovať na bežiacom páse, jedine že by ten bežiaci pás zastal.
Ďalším závažným čínskym demografickým problémom je, že veľa mužov sa nebude môcť oženiť, pretože v krajine nie je dostatok žien. Počas desaťročí čínskej politiky jedného dieťaťa na rodinu sa narodilo oveľa viac chlapcov ako dievčat (pretože väčšina ľudí iracionálne preferuje chlapcov). História - a najmä čínska história - nám hovorí, že keď je veľa slobodných mladých mužov bez práce a rodiny, majú tendenciu sa búriť, povstať proti politickej moci, vyvolať politické a ekonomické násilie v celoštátnom meradle. Počas týchto vzbúr, ktoré sú vždy veľmi krvavé, bolo zvrhnutých niekoľko čínskych dynastií. Čínska komunistická strana môže byť ďalšia v poradí.
Stručne spomeňme klimatickú katastrofu, ktorá sa teraz odohráva na celom svete. V Číne žije polovica ľudí na centrálnej náhornej plošine (800 miliónov), kde sú už dnes - a budú aj v budúcnosti - teploty šesť alebo viac mesiacov do roka okolo 50 stupňov. Ľudia nemôžu pri týchto teplotách pracovať, často ani neprežijú. Sucho, ktoré tieto teploty prinášajú, spôsobuje kritický nedostatok vody, vláda sa bude musieť čoskoro rozhodovať, kto je dôležitejší: zahraničné kapitalistické firmy a ich továrne, ktoré poskytujú prácu ľudom, alebo samotní ľudia, ktorí potrebujú vodu, aby zostali nažive.
Ale voda je aj hlavným zdrojom energie v Číne. Nedostatok vody znamená nedostatok energie, ktorý opäť zasiahne továrne. Apple už čelí nedostatku svojich produktov vyrobených v Číne (a takmer všetky sú vyrobené v Číne), z dôvodu nedostatku energie a ľudí pre ich továrne. Ak Apple odíde, tak mnohí dodávatelia, ktorých potrebuje, odídu s Apple. Apple je len jedna spoločnosť, ale to platí pre tisíce ďalších západných spoločností, ktoré sa spoliehajú na svoju čínsku výrobu.
Ale ak vaša továreň nemá robotníkov, elektrinu ani vodu, na čo je dobrá takáto továreň? Keď z Číny vo veľkom odídu západné spoločnosti za lacnejšími a spoľahlivejšími dodávateľmi do Vietnamu, Indonézie, Malajzie či dokonca do Afriky, čínska ekonomika skolabuje. Pretože nemá nič iné, len hrubú výrobu a trh s nehnuteľnosťami - ktorý je práve pred krachom.
Čína môže ovplyvniť riadenie svojej pracovnej sily, môže ovplyvniť trochu svoju pôrodnosť, výmenný kurz svojej meny, zmeniť zákony týkajúce sa zahraničných spoločností, ale nemôže urobiť nič, čo sa týka klímy. Klíma bude riadiť jej ekonomiku - ibaže ona sa nebude rozrastať, ale ju pochová. Klíma a demografia sú čínska budúcnosť. A to nikto v komunistickej strane ešte nepochopil.
Zdá sa, že súčasný čínsky samo-inštalovaný cisár Si Ťin-pching o ničom tomto nerozmýšľa. On je posadnutý Taiwanom. Až doteraz sa táto posadnutosť Taiwanom zdala iracionálna, hraničiaca s psychotickou. Ale teraz to začína dávať zmysel. Pretože ak všetko ostatné zlyhá, pre despotický režim je nacionalizmus to jediné, čo režimu zostane. A preto hurá na Taiwan, to vyrieši všetky čínske problémy, ako to vodí Si Ťin-pching.
Čo to znamená pre Slovensko? Záleží na nadchádzajúcich voľbách, ak sa Fico stane lídrom tak Slovensko sa stane nepriamym čínskym vazalom cez svoje novo-ustanovené vazalstvo k Rusku ktoré Fico sľubuje. Keď Čína napadne Taiwan osa Čína-Rusko-Maďarsko-Slovensko sa stane vojnovou osou. Dnes sa to môže zdať komické rozprávať o Slovensku ako o časti nejakej svetovej osi ale ak k tomu dôjde všetok humor sa z toho stratí.
