reklama

Rusko je minulosť Čína je budúcnosť, pre zlé alebo dobré (ak nejaké bude)

Rusko si stále myslí že je svetová veľmoc. Ekonomicky a politicky to už dlho nie je pravda. Čína je nová veľmoc.

Rusko je minulosť Čína je budúcnosť, pre zlé alebo dobré (ak nejaké bude)
concrete wall with painted united states, china and russia flags
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rusko a Čína dnes

Za posledné dva, tri mesiace Putin rozpútal zúrivú kampaň, ktorá vyústila vojnou proti Ukrajine aspoň sčasti preto, lebo si myslí, že Amerika je príliš zaujatá Čínou a nemá ani čas, ani prostriedky, ani záujem, venovať sa Ukrajine. V mojom článku o Putinovi som toto nespomenul, pretože pre Putina to nie je hlavná motivácia, ale určite to hrá nejakú rolu v jeho myslení.

Putin asi aspoň okrajovo rozumie tomu, že Čína prebrala od Ruska rolu hlavného konkurenta a hádam aj nepriateľa, čo sa týka Ameriky a západu. Rusko je dnes len druhoradý problém. Tým nechcem zľahčovať situáciu na Ukrajine, obzvlášť ak Putin skutočne začne vojnu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Putin provokuje západ z pozície slabosti. Čína provokuje západ a vlastne celý svet z pozície sily. Myslím si, že každý rozumie, prečo je Čína v pozícii sily. Čína má dnes druhú najväčšiu ekonomiku na svete, o tretinu menšiu než je americká ekonomika, ale trikrát takú veľkú ako má Japonsko na treťom mieste. Čiže Amerika a Čína sú v podstate ekonomicky v inej lige od ostatných krajín.

A Rusko? Na ďalekom jedenástom mieste s ekonomikou, ktorá je jedna desatina čínskej a zhruba na úrovni Austrálie. Samozrejme, že Rusko má tiež len desatinu obyvateľstva v porovnaní s Čínou. Ale to nie je pre nás podstatné. Nehovoríme o tom, ktorá krajina má čo v prepočte na obyvateľa. Lebo Lichtenštajnsko by potom bolo ekonomický titan. Ak hovoríme o sile - či už o ekonomickej alebo politickej - jediné čo sa ráta, je absolútna sila. To je veľkosť a schopnosť ekonomiky krajiny ako takej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čína nie je konkurent Ameriky a západu len preto, že má schopnú ekonomiku. To ju len robí nebezpečnou. Čína je konkurent vďaka svojej politike. A čínska politika sa začína čínskym politickým systémom, ktorý je oficiálne komunistický. Samozrejme, Čína je komunistická krajina asi tak, ako je Rusko demokracia. Ani jeden ani druhý systém nemá nič spoločné s realitou. Obidva systémy používajú Orwellov jazyk z diela 1984, aby maskovali skutočnosť.

Moderná Čínska história

Aby sme rozumeli Číne, musíme rozumieť modernej čínskej histórii. V roku 1949, po rokoch občianskej vojny, červená armáda vedená čínskou komunistickou stranou porazila nacionalistickú vládu v Pekingu. Tá sa stiahla na Taiwan, na malý ostrov patriaci Číne, kam komunisti nemali prístup, lebo nemali loďstvo. Kontinentálna Čína sa stala oficiálne Čínska ľudová republika, vedená komunistickou stranou. Komunistická strana zakázala všetky ostatné politické strany (ako všade inde), a tak je do dnešného dňa komunistická strana jediná politická strana. A tá kontroluje kompletne celú krajinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mao Ce-tung bol prvým predsedom Ústredného výboru Komunistickej strany pri vzniku Čínskej ľudovej republiky. Jeho vláda bola charakterizovaná extrémizmom, fanatizmom, miliónmi mŕtvych a uväznených, hospodárskymi samo - zapríčinenými katastrofami vrátane hladomoru atď. Keď sa Maova hrôzovláda skončila jeho smrťou v roku 1976, Čína bola na mizine, obyvateľstvo bolo traumatizované horormi, ktoré prežilo a sotvakto v Číne videl nejakú cestu dopredu. V iných krajinách by bolo prirodzené, že obyvateľstvo sa vzbúri proti komunistom, ktorí priniesli krajine toľko utrpenia. Nie v Číne.

Tak komunisti ostali pri moci, ale poučili sa. Teda aspoň jeden sa poučil - Deng Xiaoping. Deng bol pravý človek na pravom mieste v pravej chvíli. Deng nemal byť nástupcom Maa, ale šikovne obmanévroval ostatných v ústrednom výbore komunistickej strany, aby sa stal v roku 1978 de facto vodca strany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deng rozumel, že násilná Maova industrializácia a kolektivizácia zlyhali, kompletne a katastroficky. Tiež rozumel čínskemu charakteru. Číňania sú podnikaví, obchodnícki, sú ochotní pracovať dni a noci a sú hlboko motivovaní zarábaním peňazí. To všetko sú vlastnosti ideálne pre kapitalizmus. Tak Deng zistil že to, čo Čína potrebuje, nie je komunizmus ale kapitalizmus.

Dengov génius bol v tom, ako si uvedomil, že ekonomika nemusí byť závislá na politickej moci. Naopak, ak sa ekonomika oslobodí od politického vplyvu, bude dynamickejšia a robustnejšia. Úloha komunistickej strany sa zmení, strana bude dávať ekonomike len smer, ale nechá ju „na pokoji“. Tak vznikol nový ekonomicko - politický systém, v ktorom politický systém je diktatúra komunistickej strany, ale ekonomika ja kapitalistická. Kde kapitál vlastní výrobné prostriedky a zisk z produkcie - teda rýdzi kapitalizmus podľa Marxovej definície.

A hlaďme dnes, vyše 40 rokov po tom, ako Deng začal opatrne experimentovať s kapitalizmom. Čínsky kapitalizmus registruje ekonomické rekordy, ktoré asi nikdy nebudú prekonané. Za 40 rokov prešla Čína z jednej z najchudobnejších krajín na svete na druhú ekonomicky najsilnejšiu krajinu - len pár krokov za Amerikou. Nad tým sa zastavuje rozum.

Ekonomický zázrak? Určite, ale ten ekonomický zázrak bol vo veľkej miere financovaný a sponzorovaný západom, špecificky západnými firmami. Západné firmy za ostatných 40 rokov v Číne investovali bilióny. K tomu pridajme vývoz technológií. Pretože všetko, čo sa v Číne vyrobí - a dnes sa v Číne robí skoro všetko - Čína vidí a kopíruje väčšinou ilegálne. Materiály, výrobné procesy, dizajn, výrobné stroje a čokoľvek iné, čo sa dá odkopírovať. Jednoducho povedané - západ sa podieľal vo veľkej miere na vybudovaní svojho dnešného hlavného ekonomického konkurenta a strategického súpera a nepriateľa. Legenda vraví, že Lenin predpovedal, že sa toto stane pred viac ako sto rokmi. Keď sa vyjadril, že „kapitalisti nám predaju povraz na ktorý ich budeme vešať“.

Západ a Čína

Nemuselo to byť takto. Ja sa pamätám, že na západe bola dlhá a robustná debata o tom, ako zaobchádzať s Čínou. Najmä v osemdesiatych rokoch a obzvlášť po masakri na námestí Tianamen. Antikomunisti vraveli, že s Čínou treba zaobchádzať ako so Sovietskym zväzom - izolovať a spolupracovať len a len na najnutnejších strategických otázkach - ako napríklad na kontrole nukleárnych zbraní. Druhá skupina, omnoho početnejšia a hlučnejšia vravela, že najlepšia stratégia ako pritiahnuť Čínu k západu, je spolupráca a kooperácia s Čínou. Hlavný proponent tejto stratégie bol biznis, ktorý videl len lacnú polo otrockú pracovnú silu a eventuálne v ďalekej budúcnosti možno aj čínskeho konzumenta pre svoje produkty. Neboli to len kapitalisti, ktorí chceli ísť silou-mocou do Číny. Boli podporovaní aj mnohými diplomatmi a politológmi ktorí tvrdili, že ak kapitalizmus uspeje v Číne, Čína sa stane demokraciou. Pretože kapitalizmus a demokracia idú ruka v ruke. Ktorá krajina je kapitalistická, a nie demokratická? Spýtali sa rétoricky títo experti. Odpoveď samozrejme je, že mnohé. Ale oni nečakali na odpoveď. V konečnom dôsledku, pretože západ je fanaticky kapitalistický a krátkozraký, zvíťazila vidina lacnej pracovnej sily a rekordných budúcich ziskov. A zvíťazila poľahky.

Dnes vieme, že to bola kritická chyba. Lebo očakávanie, že kapitalizmus pomaly posunie Čínu k demokracii, sa nesplnil. A ani to nevyzerá, že sa vôbec môže niekedy splniť. Okrem protestov na námestí Tianamen v roku 1989 (ktoré boli krvavo potlačené), obyvateľstvo neprejavilo žiaden záujem o zmenu politického systému. Nepokoje sú síce v Číne často, aj keď my o nich väčšinou nepočujeme, pretože Čína úspešne kontroluje médiá. Ale čo vieme, nepokoje sú vždy ekonomického charakteru. Kapitalizmus funguje v Číne lepšie ako kdekoľvek inde a zároveň komunistická strana je v silnejšej pozícii ako kedykoľvek predtým.

A navyše má Čína odhadom 2 - 3 bilióny (to je dvanásť núl... alebo si to môžete predstaviť ako jednodolárovky poukladané na seba od Zeme až takmer po mesiac) v hotovost. Pretože Čína omnoho viac vyváža ako dováža a obchod je väčšinou v dolároch. Čína je hrdá na svoj úspech a na to, že sa zo svetového žobráka stala svetová kráľovná.

Ako kráľovná, Čína je dnes arogantná a panovačná, vyžaduje totálnu poslušnosť nielen od domáceho obyvateľstva, ale aj od zvyšku sveta. Je malicherná a pomstychtivá. Maličkosti ju dokážu rozzúriť do nepríčetnosti a keď sa jej niečo nepáči, okamžite hľadá cestu, ako hriešnu stranu potrestať. Aby ostatní videli a poučili sa, že odporovať Číne nemá zmysel (vid dnešná situácia s Litovskom). Keď všetko ostatné zlyhá, pyšná kráľovná vytiahne doláre a kúpi si tých, ktorí jej odporujú a tak ich umlčí.

Čínske ambície

Čína je síce ambiciózna - ale nie extrémne - v porovnaní napríklad s bývalým Sovietskym zväzom. Ktorý vždy trval na tom, že ruská revolúcia jedného dňa uspeje po celom svete. Potom sa celý svet stane sovietskym satelitom. To už nebolo povedané, ale každý si to domyslel. Čína nič také netvrdí a nečaká, ale nikomu nevnucuje svoj ekonomicko -politický systém.

Tu je zoznam toho, čo Čína chce. Je celkom krátky, a nie je z mojej hlavy, ale z hláv čínskych západných expertov:

1. Pridať Taiwan naspäť k Číne aj za cenu vojny.

2. Kontrolovať južné Čínske more a všetku dopravu cezeň a dominovať politicky Áziu

3. Kontrolovať prístup k nerastným surovinám, ktoré Čína potrebuje po celom svete

4. Stať sa dominantným producentom najdôležitejších a najstrategickejších moderných priemyslov (medzi iným elektrické autá, zelená energia, mikročipy atď.) a dodávateľom pre celý svet a využiť túto pozíciu na politický vplyv

5. Nahradiť USA ako hlavnú svetovú veľmoc

Čínske problémy

Čína má veľké ambície, ale má aj veľké problémy. Možno väčšie, ako sú jej ambície. Väčšina problémov v Číne sú hlboké štrukturálne problémy, ktoré sa nedajú jednoducho vyriešiť - ak sa vôbec vyriešiť dajú. Hora peňazí síce pomôže, ale negarantuje, že Čína uspeje v ich riešení.

Prvý fundamentálny problém je, že Čína je starnúca spoločnosť. To dnes platí pre väčšinu západných krajín, nielen pre Čínu. Ale len Čína chce dominovať vo svete. Dnes je priemerný vek v Číne okolo 38 rokov. Trochu menej ako v Amerike, kde je to 39 rokov. Pre priemerného človeka je vek od 30 do 50 rokov najproduktívnejší. O dvadsať rokov bude priemerný vek v Číne 48 rokov a ten bude potom pomaly stúpať, až krátko po roku 2100 dosiahne 50 rokov. Takže Čína má síce ešte k dispozícii 70 rokov, kým priemerný vek prekročí 50 rokov. Ale len 20 rokov, kým bude priemerný vek takmer 50. V Amerike bude priemerný vek tiež rásť, ale veľmi pomaly. Pretože Amerika má ročne veľký imigračný prírastok a imigranti sú väčšinou mladí alebo mladší ľudia.

Starnúce krajiny nie sú dosť dynamické, aby ovládali alebo kontrolovali iné krajiny. Starší ľudia chcú dôchodok a nie ovládať svet (to je aj Putinov problém). Najlepší príklad je Japonsko. Pred dvadsiatimi rokmi bolo v pozícii stať sa najsilnejšou ekonomikou na svete. Ja sa pamätám, ako boli americké médiá v osemdesiatych rokoch plné obáv z toho, ako ide Japonsko predbehnúť Ameriku. Dokonca za pár rokov na základe predpovedí o ekonomickom raste v očakávaní, že japonská ekonomika bude najväčšia na svete. Ceny pozemkov a akcií v Japonsku astronomicky stúpali, stali sa bublinami. Eventuálne bubliny praskli a Japonsko prešlo v deväťdesiatych rokoch dekádou stagnácie, ktorú ekonómovia nazývajú stratenou dekádou.

Ale skutočnou a hádam dôležitejšou príčinou ekonomického úpadku Japonska bolo a je, že Japonsko sa stalo starnúcou krajinou, kde nízka pôrodnosť a neexistujúca imigrácia stále zvyšuje priemerný vek v krajine. Staršie obyvateľstvo Japonska kompletne prešvihlo digitálny vek, ktorý sa začal v deväťdesiatych rokoch. Japonsko nemá jedinú svetovú digitálnu firmu na hardware alebo software, ktorá by udávala trend. A na druhej strane Južná Kórea predbehla Japonsko v konzumnej elektrotechnike, kde boli Japonci lídri po generácie. Teraz ide Kórea po japonských automobilkách a nebudem prekvapený, ak ich tiež predbehne. Toto sa môže veľmi ľahko stať aj Číne. Čína síce mieri na vrchol, ale potrebuje si dávať pozor v prvom rade na svoj chrbát.

Ďalší - ešte väčší problém pre Čínu - je a bude ekonomická nerovnosť medzi obyvateľmi. Pokiaľ dnes v Číne žije zhruba 50 percent obyvateľov typickým západným životným štýlom s počítačmi, autami, a zahraničnými dovolenkami (od Islandu po Južnú Afriku), ostatných 50 percent žije v agrárnej spoločnosti z 18. a 19. storočia s príjmom 1 až 3 doláre na deň. S tým rozdielom, že všetci majú mobilné telefóny.

Dnešný vládca Číny Xi Jinping považuje za najvyššiu prioritu komunistickej strany zlepšiť život týchto 700 miliónov občanov. A nemá ani na výber; alebo strana vylepší ich život, alebo môže očakávať regionálne ekonomické vzbury a povstania, ako sa to už často stáva dnes. Na Čínu je ohromný interný tlak aby udržala ekonomický rast, aký má aj na ďalšie desaťročia. Aby mala šancu priviesť aj zvyšok obyvateľstva na taký životný štandard, aký má tá šťastnejšia polovica krajiny.

Čína má len tri možnosti:

Alebo zvýšiť export, alebo zvýšiť domácu spotrebu, alebo kombináciu obidvoch. Čínska merkantilistická ekonomika žije najmä z vývozu. Väčšina vývozu ide na západ. Čína potrebuje zvýšiť svoj vývoz na západ. A to presne vtedy, keď západ prišiel na to - aj vďaka pandémii - že potrebuje znížiť svoju závislosť na Číne. Ak západ začne koordinovať svoj obchod s Čínou, môže na ňu podstatne zvýšiť svoj politický tlak a do značnej miery môže kontrolovať čínsku zahraničnú politiku voči sebe. Čínski politici nerozumejú prísloviu „náš zákazník, náš pán“ ale čínski podnikatelia tomu rozumejú veľmi dobre. To jedna z príčin, prečo je čínsky biznis taký úspešný. Eventuálne aj politici pochopia, že ich dnešná politika im odháňa najlepších zákazníkov.

Ďalší problém pre Čínu je ich dnešný vodca Xi Jinping. On v posledných rokoch zmanipuloval stranu a parlament, aby sa stal de facto neobmedzeným vládcom. Niečo ako nový čínsky komunistický cisár. Dvaja poslední komunistickí cisári (Mao a Stalin) spôsobili počas svojej moci vo svojich krajinách katastrofu. Jedna z posledných vecí, ktorú Deng (architekt modernej Číny) urobil predtým než zomrel bola, že zmenil systém a spôsob, akým je čínska komunistická strana vedená a riadená. Chcel sa v budúcnosti vyhnúť situácii, kde má jeden človek takú kompletnú politickú kontrolu, ako mal Mao. Ale Xi Jinping to vrátil naspäť do čias Maa. To neveští nič dobré pre budúcnosť Číny.

Čína bola úspešná za ostatných 40 rokov preto, lebo mala internú diskusiu a debatu o tom, čo robiť a ako to robiť - i keď len medzi členmi ústredného výboru strany. To stačilo. Dnes už ani to neexistuje a je len otázka času, kedy Xi Jinping začne robiť rozhodnutia, ktoré sú nie v najlepšom záujme krajiny, ale naopak. To sa už vlastne deje teraz, a to je aj príčina, prečo sa Čína stáva nepriateľom západu. Pokiaľ mala Čína kolektívne vedenie medzi rokmi 1990 - 2015, bola umiernená a snažila sa o konsenzus vo svete. Za posledných 5 - 7 rokov sa Čína stala konfrontačná a agresívna voči malým aj veľkým krajinám, super významným a menej významným. Čína dnes sleduje „vlčiu diplomaciu“. Tak ju nazývajú mladší čínski byrokrati na ministerstve zahraničia.

Tento týždeň sme videli v priamom prenose z Ruska (Putinov prejav v televízii), ako sa cisárska moc môže stať mocou pomäteného s katastrofálnymi následkami.

Problémy, ktoré som doteraz spomínal, sú veľmi seriózne a podľa toho, ako sa Čína dnes správa, pre nich hádam neprekonateľné. Ale ten hlavný problém ktorý má Čína je ešte omnoho väčší. A to je:...OTEPĽOVANIE.

Čína ide byť postihnutá viac, než väčšina iných krajín na svete. Podám len dva fakty. Obidva som čítal pred rokom alebo dvoma v špičkovom vedeckom magazíne, ale nemôžem to teraz nájsť na internete, aby som pridal link.

Podľa tohto článku vedci očakávajú, že na planine okolo Pekingu, kde žije zhruba 800 miliónov obyvateľov, dosiahnu priemerné letné teploty 50° Celzia a vzhľadom k vysokej vlhkosti bude počas leta celá pláň neobývateľná. To znamená, že ľudia fyzicky neprežijú bez klimatizačného zariadenia. Toto sú srdce a pľúca a svaly modernej Číny. V Amerike a Kanade je klimatizácia bežná, všetky kancelárie, novšie byty a všetky súkromné domy majú klimatizáciu. Klimatizácia v Európe je zriedkavá. Nové kancelárie a možno nové byty klimatizáciu majú, ale väčšina ju nemá. Pre Čínu je prakticky nemožné klimatizovať kompletne celú oblasť, kde žije 800 miliónov ľudí. A je omnohokrát nemožnejšie dodávať tejto klimatizácii energiu. Ako to ide Čína riešiť?

Vzhľadom ku zmene klímy Čína očakáva (to oficiálne hovorí čínska vláda) pokles poľnohospodárskej produkcie minimálne o viac ako 20 percent. Dnes Čína bojkotuje kanadské poľnohospodárske produkty a takisto americké. Ale za 20 rokov bude situácia opačná, kanadskí a americkí farmári budú bojkotovať Čínu, pretože budú mať dostatok iných zákazníkov vo zvyšku sveta. Jednoducho povedané, o 20 rokov možno nebude Čína schopná nakŕmiť svojich občanov, keď už budú mnohí z nich zvyknutí na steak, nielen na misku ryže.

Čína si dnes myslí, že je pri kormidle a že môže rozkazovať svetu, ako ju má poslúchať. Ale to je veľmi krátkozraké a skôr alebo neskôr na to Čína doplatí.



Rastislav Profant

Rastislav Profant

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  867x

Narodil som sa na Slovensku, ale od roku 1985 žijem v Kanade. Bol som politický utečenec tak, ako väčšina Čechov a Slovákov, ktorí v tom čase odišli. V takom zmysle, že som odišiel (ilegálne), lebo sa mi nepáčil politický systém. Teda nie preto, že som bol politicky prenasledovaný. Od desiatich rokov sa zaoberám politikou a je to stále moje hobby. Veľmi dobre rozumiem americkej politike, celkom dobre anglickej politike, ale slovenskú politiku nesledujem a nerozumiem jej. Keď prídem na Slovensko mám dojem, že krajina a ľudia veľmi nerozumejú tomu, čo sa deje vo svete, čo sú dôležité politické, ekonomické a sociálne trendy. Tiež mám dojem, že ich to ani veľmi nezaujíma. Domáca tlač a médiá veľmi nepomáhajú, lebo je v nich málo článkov zo sveta a ešte menej faktuálnej, nezaujatej analýzy. Toto je to, čo by som chcel trochu zmeniť. Povedať čitateľom o politických trendoch, ktoré sa objavujú na západe a čo to môže znamenať pre svet a pre Slovensko. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu