Motiváciou tohto článku bol pre mňa rozhovor s historikom Stephenom Kotkinom, ktorý písal a píše najdetailnejší životopis Stalina, aký existuje. Doteraz publikoval dva diely a píše tretí. Je profesorom histórie na prestížnej Princetonskej univerzite v New Jersey, USA.
Jeho pohlaď a vysvetlenie ruskej histórie je z makro pohľadu alebo z pohľadu desať kilometrov nad zemou - ako sa povie v angličtine. Podľa neho ruská história má svoj formát („pattern“) už tisíc rokov. Ten formát je jednoduchý a má dva kritické elementy: represia domáceho obyvateľstva - obyčajne vo všetkých sférach života plus agresia a násilie voči obyvateľstvu mimo Ruska - skoro vždy ruským susedom. Kotkin nevysvetľuje, prečo to tak je, to skúsim urobiť ja.
Represia Doma
Ruský národ žije tisíc rokov pod represiou - s výnimkou obdobia v tisíc deväťsto deväťdesiatych rokoch počas vlády Jeľcina - po tom, ako sa rozpadol Sovietsky zväz. Tých pár rokov je úplne zanedbateľných, pretože je to menej ako 0.5% z celej histórie Ruska. Rusi si sotva stačili uvedomiť, že nežijú v represii a už tu bol Putin a začal novú vlnu represií, násilia a politických vrážd.
Ruský národ prežil 99.5 percenta svojej histórie v represii. Alebo v kompletnej, to je ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a politickej, alebo v čiastočnej. Niekedy bola represia extrémne krvavá a násilná - ako za Stalina, inokedy bola relatívne mierna - ako po Stalinovej smrti až do rozpadu ZSSR. Rusko nevie, čo je to je žiť bez represie a nie je na to pripravené. Pre Rusko je represia ako je sneh pre Antarktídu, je vždy a všade.
Ruská represia vychádza z toho, že Rusko je tisíc rokov viac-menej feudálny alebo polofeudálny štát. Politickí hráči a roly v rámci tohto systému sa menia, ale mocenské vzťahy medzi prvkami systému ostávajú po stáročia tie isté a sú založené na „vazalstve“.
Typický feudálny systém má tri ekonomicko - sociálno - politické prvky. Navrchu sedí „monarcha“, v ruskom prípade to je cár. Cár je poloboh, patrí mu všetko čo v krajine existuje a odvodzuje svoj rodokmeň od Boha. Pod cárom je aristokracia. Cár veľkú časť svojho majetku rozdá aristokracii natrvalo (odtiaľ takzvaná ruská štedrosť), aby si ich zaviazal. Aristokracia alebo nobilita alebo panstvo je osobne, majetkovo, politicky a existenčne viazané a závislé na cárovi. Aristokrati nie sú slobodní ľudia, oni sú vazali cára.
Musia mu prisahať vernosť a keď to nedodržia, cár vyvlastní ich majetky a pošle ich do vyhnanstva v lepšom prípade, v horšom prípade ich jednoducho zavraždí. Aristokrati môžu mať veľké majetky, ale ony sú len dlhodobo prepožičané od cára. Pokiaľ aristokrat podporuje cára, majetky sú tiež dedičné.
Tretí prvok feudalizmu, a ten najdôležitejší - sú poddaní alebo vazali. To je ruský národ - alebo aspoň 99.9 percent národa. Aristokracia nie sú doslova vazali ale majú vazalský vzťah k cárovi. Kdežto vazali, veľká väčšina obyvateľstva, sú doslova vazali a majú vazalský vzťah k aristokracii. Legálne vazalstvo sa skončilo dekrétom cára Alexandra II v roku 1861, ale neoficiálne pokračovalo v mnohých častiach Ruska ďalej, až do revolúcie.
Rusko žije zo svojich vazalov. Ale ruská vládnuca trieda sa na nich nepozerá ako na ľudí, vazal pre ruský štát po tisíc rokov bol a je surovina, presne tak ako ropa alebo plyn. Ropa nemá žiadne občianske alebo politické práva, prečo by ich teda mali mať vazali z pohľadu ruskej vládnucej triedy?
Po 900 rokov ruskí vazali obrábali pôdu, z ktorej žilo ruské impérium, od cára až po posledného aristokrata. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 sa to zmenilo.
Boľševici zreformovali vazalský feudálny systém. Cár bol zavraždený, a tak odstránený aspoň dočasne, dokým sa Stalin nenainštaloval ako nový cár. Všetok majetok prebral štát. Aristokracia bola nahradená komunistickou stranou. Strana sa stala de facto aristokraciou. Pretože aristokracia už neboli konkrétni ľudia s titulmi a navždy ako za cára, aristokracia sa stala virtuálna, založená na straníckej knižke. Mala pre vazalov tú výhodu, že už nebola dedičná - lebo každý mohol vstúpiť do aristokracie, do strany. Prinajmenšom každý mohol podať žiadosť o vstup. Toto bolo podstatné zlepšenie proti cárskemu feudalizmu, kde vazal nemal žiadnu šancu stať sa aristokratom.
Nová forma neoslobodila vazalov od vazalstva. Zmenilo sa len to, voči komu sa ruský občan stal vazalom. Ruský občan prestal byť vazalom aristokrata, ktorý vlastnil pôdu, ktorú občan obrábal. Stal sa vazalom štátu, ktorý bol riadený novou aristokraciou, aristokraciou komunistickej strany. Je treba povedať, že ruský vazal získal príchodom boľševikov, vylepšil si svoju situáciu. Za cára bol vazal viazaný svojim živobytím na pôdu a na aristokrata. Teda nemal žiadnu ekonomickú slobodu - a samozrejme, ani žiadnu inú slobodu. Možno okrem náboženskej slobody v obmedzenom zmysle (v zmiešaných oblastiach možno mohol byť vazal moslimom alebo kresťanom). Boľševici vylepšili pozíciu vazala tým, že vazalovi garantovali robotu. To je veľký rozdiel pre vazala, pretože vazal už nie je ekonomický vazal, štát viac-menej garantuje obmedzenú ekonomickú nezávislosť (človek môže vymeniť robotu, ale len vo svojom regióne). Ale to prišlo na úkor akejkoľvek politickej slobody. Takže vazal ostal vazalom po revolúcii, len zmenil vazalský vzťah, vymenil ekonomické vazalstvo voči aristokracii za politick vo voči strane.
Po páde komunizmu v Rusku v roku 1991 to chvíľu vyzeralo, že Rusku sa podarí prelomiť začarovaný kruh ich histórie, že konečne prestane byť definované represiou doma a agresiou v zahraničí. To trvalo, dokým neprišiel na scénu Putin a nezačal nový cyklus ruskej histórie. Podobný ako predošlý, len s nejakými zmenami.
Putin síce začal ako prezident, ale dnes je cár, má kompletnú a absolútnu kontrolu nad celým Ruskom. Každý jeden aristokrat alebo oligarcha je osobne závislý na Putinovi ekonomicky, sociálne a dnes aj fyzicky. Putin rozhoduje o tom, kto bude aristokrat, ako dlho, aký bude bohatý, a či vôbec bude žiť, ak sa bude vzpierať. Putin doslova a do písmena vzkriesil predboľševický aristokratický systém, kde horných 0.1 percenta obyvateľstva drancuje krajinu a tých pod nimi vo svoj prospech a nazývajú to patriotizmus.
Čo Putin nedokázal priviesť naspäť, je vazalstvo ruského národa ako takého. Lebo komu by ten národ mohol byť dnes vazalom? Nie aristokracii, veľká väčšina Rusov nerobí pre oligarchov. A ak aj robia, oligarcha im negarantuje robotu, ako garantovala komunistická strana. Dnes sú tam, zajtra nebudú, lebo oligarcha vďaka cárovej politike stratil zákazníkov zo západu. Vazalstvo je vo veľkej miere obchodná dohoda medzi vazalom a pánom. Ktorý pán v Rusku má dnes čo ponúknuť vazalovi, ruskému občanovi? Nie oligarcha (viď povyše) a nie Putin. Putin za svojich 24 rokov pri moci urobil jednu jedinú vec pre Matku Rus a Rusov - zastavil politický rozklad Ruska na prelome storočia. Ale za cenu nesmierneho utrpenia, násilia a krutosti na vlastných občanoch, desať tisícov mŕtvych a zmrzačených.
Dnes Putin vyžaduje vazalskú poslušnosť od ruského národa, inými slovami Putin chce urobiť ruský národ vazalom seba osobne, Putina. Ale jediné čo ponúka za kompenzáciu, je „patriotizmus“. Ktorý patriotizmus, Putinov? Ktorý nakradol v Rusku viac ako akíkoľvek iní „patrioti“ vo svete v ľudskej histórii? 100 krát viac než nebohý Marcos na Filipínach (odhad je 1 miliarda USD), viac než všetci dnešní čínski komunistický hodnostári dokopy (50 - 100 miliárd), viac než všetci africkí despoti, autokrati, prezidenti, demokrati a polodemokrati dokopy za posledných 50 rokov (50 - 100 miliárd)? Konzervatívny odhad je na čísle 100 - 200 miliárd. A nie je dôležité, či to je euro alebo dolár, pokiaľ to nie je rubeľ. Rubeľ je pre vazalov. Pre ruskú aristokraciu ruble nie sú peniaze, to sú farebné sklíčka, ktorými si západní dobrodruhovia kupovali domorodcov na svojich imperiálnych výbojoch v Pacifiku a Afrike.
Putin si údajne schováva svoju priateľku (Kabaeva) so svojimi štyrmi deťmi vo Švajčiarsku. Čiže Putin vyžaduje od Rusov najvyššiu obetu vrátane vlastného života pokiaľ on schováva svoje nakradnuté peniaze a ilegitímne deti na západe ktorý údajne vyvolal tento konflikt a je Putinov hlavný nepriateľ.
Alebo to je patriotizmus ruskej aristokracie? S ich vilami na Lake Como, Miami, francúzskej riviére, privátnymi jachtami, ktoré stáli viac ako väčšina lodí v ruskej armádnej flotile s výnimkou nukleárnych ponoriek, ich privátnymi školami v Anglicku, Švajčiarsku, Amerike, ich pubertálnymi prostitútkami, ktoré ruská mafia uniesla z chudobných častí východnej Európy? Toto je dnes patriotizmus ruských vládnych vrstiev.
Aj Putin rozumie, že toto je patriotizmus, ktorý sa nedá ponúkať ani zblbnutému ruskému občanovi, bývalému vazalovi štátu. Na to treba niečo extra. A to extra je to, čo Rusko vždy robilo. Keď všetko ostatné zlyhá, treba napadnúť susedov. To nás privádza k druhému kritickému prvku ruskej histórie.
Imperiálna Agresia Vonku
Po tisíc rokov Rusko napáda susedov. Nie preto aby ich porazilo, ukradlo si čo sa dá a išlo domov, popilo si vodku na víťazstvo, zaspievalo a zatancovalo, ako sa to obyčajne stáva vo vojne. Rusko napadá susedov, aby si ich podmanilo, aby z nich urobilo ruských vazalov. Rusko chce vždy viac vazalov. Po 900 rokov to dávalo ekonomický a politický zmysel. Vazali boli ekonomický prínos pre cára a aristokraciu. Vazali vyrábali peniaze a cár a aristokracia ich míňali. Čo môže byť logickejšie?
Dnes to neplatí, podmanené národy musia byť podplatené, aby tolerovali okupáciu. Inými slovami - už nie sú ekonomický prínos pre impérium, ale sú ekonomický náklad. A môžu byť obrovský ekonomický náklad, ktorý ide do desiatok a stoviek miliárd „dolárov“, nie rubľov. Ja viem ako fakt, že Kuba, malá chudobná krajina, stála v osemdesiatych rokoch ZSSR 2 až 3 miliardy dolárov ročne. Dnes by to bolo poľahky 10 krát toľko, keby Rusko sponzorovalo Kubu ako v minulosti.
Rusko nemá na dôchodky pre vlastných obyvateľov. Ako ide platiť kompletnú rekonštrukciu Ukrajiny, ak bude musieť v budúcnosti „vydržiavať Ukrajinu“? Ide Putin vrátiť tých 200 miliárd, ktoré ukradol pre seba, aby živil Ukrajinu? Alebo idú jeho oligarchovia vrátiť ten bilión plus na podporu Ukrajiny, ktoré alebo ukradli, alebo im ich Putin daroval? Ak to urobia, tak potom poviem že sú patrioti.
Putin, novopečený historik, (asi prvý masový vrah, ktorý sa nazýva historikom), sa naučil nejaké fakty z ruskej histórie - ako demonštroval svojim historickým opusom o Ukrajine, publikovaným v júli 2021. Nanešťastie, nepochopil ani štipku o historickom vývoji. On nerozumie, že časy sa zmenili, je 21. storočie, nie 18. alebo 19. Čo fungovalo 900 rokov, už nefunguje. Imperiálne výboje obohacovali Matku Rus 900 rokov, dnes tie iste výboje robia presný opak. Matka Rus krváca a bude krvácať omnoho viac. Keď hovorím o krvácaní, myslím to doslova. Nehovorím o finančnom krvácaní, ktoré bude obrovské, hovorím o mladých ruských životoch, obetovaných na oltár pomäteného masového vraha Putina, ktorý si skrýva svoju rodinu na dekadentnom západe vo Švajčiarsku.
Eventuálne aj Rusi pochopia túto základnú logiku a možno niečo aj urobia pre to, aby to zmenili. Západ nejde vymeniť Putina, to musia urobiť Rusi sami. A ešte dôležitejšie, musia sa konečne raz a navždy vzdať vazalstva a vazalských vzťahov medzi ekonomickými a sociálnymi vrstvami svojej spoločnosti. Tak Rusko môže prelomiť začarovaný kruh svojej histórie.
