Tento blog nie je o politike. Alebo aspoň nie priamo, ale aj o niečom inom - o pravde. Ale pravda má vzťahk politike. Lebo v politike nie je nič dôležitejšie ako to, či politik alebo politická strana vraví pravdu alebo opak, blbosť, klamstvo, politickú propagandu.
Pravda je kritická v politike ako vidno z toho, že všetci politicky prenasledovaní ľudia v histórii tvrdia, že bojujú za pravdu. Spomeniem len pár naj naj najznámejších: Joan D‘Arc, Socrates, Lacoon, Jesus, ale nie Fučíka mnoho, mnoho ďalších. História je plná ľudí, ktorí boli mučení, väznení alebo priamo zavraždení za pravdu, niekedy spolu so svojimi rodinami.
Dnes máme ideálny príklad na Ukrajine: Ukrajinci tvrdia, že Rusi vraždia a plienia ako Džingischánove hordy pred 800 rokmi. Na čo Rusi odpovedajú, že to je klamstvo alebo opak pravdy. Čiže prirodzená otázka je, že čo vlastne tá pravda je.
Vo vyspelejších krajinách, kde je pokročilé zdravotníctvo, sa neschopnosť porozumenia pravdy považuje za mentálny schodok, ktorý garantuje dlhodobý pobyt v mentálnej inštitúcii - niekedy doživotný. To znamená, že celá spoločnosť je založená na predpoklade, v ktorej všetci vedia, čo je pravda a čo nie. Toto je fundamentálny problém s pravdou. Každý „vie“, čo je pravda - ale počas celej histórie ľudstva sa nenašiel nikto, kto by podal jej uspokojujúcu definíciu. Nevravím, že neexistujú všelijaké teórie pravdy, naopak, je ich mnoho. Všetky sú schopné vysvetliť alebo objasniť niečo dôležité alebo aspoň zaujímavé o pravde. Ale všetky majú tiež veľké problémy; to znamená, že nevedia vysvetliť niečo, čo považujeme za fundamentálnu vlastnosť pravdy. Alebo doslova túto vlastnosť - nech je to ktorákoľvek - popierajú.
Spomeniem aspoň niektoré zaujímavé teórie. Najbežnejšia teória sa nazýva „súvzťažná teória“ - v angličtine „Correspondence theory“. Táto teória ide do čias starých Grékov, Platóna, Aristotela. Vraví že „pravda“ je, keď veta alebo výrok zodpovedá skutočnosti. To znamená, že existuje nejaký vzťah, nazývaný „pravda“ medzi rečou a realitou. Túto teóriu môžeme nazvať teóriou sedliackeho rozumu. To preto, lebo rozumie pravde tak, ako väčšina priemerných ľudí rozumie pravde ako realistickému popisu skutočnosti. Technický problém s touto teóriou je taký, že nikto nevie vysvetliť, čo je presne ten „vzťah“ medzi výrokom a realitou a ako sa len tak zázračne prilepí na niektoré vety, a nie na iné. Ak zoberieme ako príklad vojnu na Ukrajine: „Rusko vyvolalo vojnu s Ukrajinou“ - je „pravda“ a bude na vekyvekov. Nikdy sa to nezmení, to je jedno, čo sa stane v budúcnosti, kto čo urobí alebo povie. Ruskí riťolízači a agenti v Rusku, na Slovensku, v Amerike, na Mesiaci môžu vykrikovať koľko chcú, nič na tom nemôžu zmeniť. Či sa svet skončí zajtra alebo za rok alebo za 100 miliónov rokov, toto bude naveky pravda. Toto je sila pravdy. A zdá sa že nemá mnoho spoločné s rečou. Tá pravda bude tá istá v ruštine, slovenčine, čínštine. Dnes, zajtra, alebo za milión rokov. Ak by to tak nebolo, potom by Putin mohol zorganizovať svojich vedcov, ktorí mu ešte zostali a neutiekli. A mohol by im prikázať aby vymysleli jazyk, v ktorom veta „Rusko vyvolalo vojnu s Ukrajinou“ nie je pravdivá. A keby boli naozaj dobrí, možno by tento jazyk mohli aj vylepšiť. Aby veta: „Ukrajina vyvolala vojnu s Ruskom“ bola pravdivá - v porovnaní s dnešným klamstvom.
Ďalšia teória pravdy sa nazýva po anglicky „Coherence theory“, teória koherencie by sa dalo povedať poslovensky. Táto teória tiež tvrdí, že pravda sídli v jazyku. Rozdiel je v tom, že pravda nevyjadruje len vzťah medzi výrokom a skutočnosťou, ale aj to, ako ten výrok sa vzťahuje k iným výrokom, popisujúcim skutočnosť. Táto teória je v určitom zmysle obrana jazyka a pravdy voči totalitným systémom a diktátorom, ktorí musia deformovať jazyk a niekedy ho doslova postaviť na hlavu. Aby pre nich „skutočnosť“, ktorú takto prekrútený jazyk popisuje, bola uspokojujúca. Obyčajne sa takto prekrútený jazyk nazýva „Orwellovský jazyk“.
Ak despoti mangľujú jazyk aby zakryli svoju kriminalitu, aj vtedy má na to teória koherencie odpoveď. Ak ruské. médiá podávajú ako pravdivé správy, že „Ukrajinci vraždia Ukrajincov, aby mohli viniť Rusko“ potom musí tiež platiť že „Rusi vraždili Rusov za druhej svetovej vojny aby mohli viniť Nemcov“. Prečo? Lebo význam jazyka bol zmenený, biele sa stalo čierne a čierne sa stalo biele. Pravda je nielen v tom, čo jedna veta hovorí, ale aj v tom, ako táto veta pasuje do celého jazyka a komunikácie vrátane komunikácii o histórii. Teória koherencia má svoju logiku, ale hlavný problém je v tom, že aj táto teória umiestňuje pravdu na stranu jazyka.
Ďalšie teórie spomeniem, ale len pár vetami.
„Pragmatická“ alebo praktická teória pravdy vraví, že život potvrdzuje, čo je pravda a čo nie. Ak niečo pracuje v živote na praktickej úrovni, tak to je pravda. Problém je v tom, že o mnohých pravdách sa nedá povedať, či pracujú alebo nepracujú. Ak predpokladáme, že čo pracuje, je to, čo prežije (ako tvrdí evolučná teória), tak potom všetci novinári, ktorí boli zavraždení sa museli mýliť v tom, čo robili - keď neprežili. Všetci spomínaní v tomto článku, ako aj tí, ktorí zomreli za pravdu „zavraždení za pravdu“ vrátane Kuciaka, sa museli kompletne mýliť v tom čo je pravda. A nielen novinári sa museli mýliť, ale aj celá základná myšlienka článku musí byť potom mylná.
Ďalšia teória je tiež moderná - a dokonca viac než moderná, je modernistická. Ale nazýva sa „konštruktívna“. Hovorí, že pravda je ľudská konštrukcia a závisí na kultúre, histórii, osobnej skúsenosti atď. Inými slovami „pravda je relatívna“. Alebo každá kultúra, a dokonca aj jedinec, môže mať svoju pravdu. Znovu vyvstáva otázka: A prečo sa teda dožadovať pravdy? Je Navaľnyj šibnutý? A bol aj Kuciak?
A potom tu máme ďalšiu modernistickú definíciu pravdy, ktorá hovorí, že pravda je podľa dohody, inými slovami - pravda je demokratická. A čo potom v krajinách, kde nemajú demokraciu, tam pravda neexistuje? Vieme, aká je tam pravda. Pravda je diktát toho, kto je pri moci. Môže to byť strana, ako to bolo za komunizmu v minulosti a dnes stále je v Číne, alebo môže byť diktovaná „národným dobrodincom“, ako je to v prípade Putina, Kim Il-čonga a podobne.
Pre diktátora nie nič ľahšie, ako klamať a podávať klamstvo ako pravdu. Táto ľahkosť, s akou klamstvo ponúka seba (pripomína to prostitúciu), je pre záujemcov zvodná. Na rozdiel od klamstva, pravda obyčajne nie je ľahká a neponúka seba, ale pravda je spravodlivá. Pravda je spravodlivá, pretože pravda je celistvá. Pravda je ako stena, budovaná tehličkou pravdy po tehličke pravdy, až sa vybuduje stena pravdy. A vtedy je už pravda neodlišná od skutočnosti, pravda a skutočnosť sú tie isté. Ak vymeníme jednu tehlu za klamstvo, veľa sa nestane. Ale ak vymeníme mnoho tehál, tak narušíme statiku steny, eventuálne sa stena zrúti. Keď sa stena pravdy zrúti, zrúti sa aj realita - ako sa to stalo v Rusku. Potom nikto nevie, čo je pravda a všetko sa musí považovať za klamstvo. A to je kritický problém, ktorý Putin nepochopil. Diktátor nemôže zmeniť tehlu alebo dve alebo dvadsať tehiel pravdy za klamstvo a stále čakať že múr pravdy a skutočnosti bude stáť ďalej. Možno bude a možno nie, to sa nedá predpovedať. Čo sa dá predpovedať je, že sa ten múr eventuálne zrúti a nikto nebude vedieť, čo je pravda.
To je presne to, čo sa stalo v Rusku. Putin klamal a klame ruskému národu - a samozrejme - celému svetu.Jeho riťolízači sa pozerajú na Putina a vidia že klame. Pre nich to je signál, že aj oni musia klamať. A tak klamú, klamú národu a klamú cárovi, lebo to je to, čo robí cár. A keď nevieš, čo máš robiť, rob to, čo robí cár. A tak ostal cár sám, opustený vo svojej ríši klamstiev, kde dnes nikto nevie, čo je pravda a čo nie. Všetci pochopili, že cesta k prežitiu je klamstvo. A tak klamú generáli svojim podriadeným, tak klamú podriadení svojim podriadeným, ktorí sú vojaci. A na oplátku vojaci klamú svojim veliteľom, ktorí klamú svojim nadriadeným a celé to je začarovaný kruh klamstiev odvrchu dospodu a odspodu dovrchu.
Ale cár Putin ničomu z tohto nerozumie, on si myslí, že on môže klamať národ, lebo on sám vie pravdu. Niečo také je ale v Putinovom systéme kompletne nemožné. V systéme, kde klamstvo prebralo kontrolu a nik už nevie, čo je pravda - pretože každá pravda je spochybnená. Ak je pravda pochybná, to znamená, že neexistuje a jediná istá vec je klamstvo. Tak Putin žije v ilúzii pravdy, pokiaľ on sám a všetci jeho poddaní šíria okolo seba len klamstvo.
Konečný a finálny výsledok Putinových klamstiev je to, že v čo Putin verí že je pravda, je kompletný opak pravdy, ako som už vymenoval v predošlom článku. V čokoľvek Putin verí - ako v pravdu o Ukrajine, o Ukrajincoch, o Zelenskom, o histórii, o západe, o Amerike, o Nemcoch, o kapitalizme - všetko sa ukázalo byt kompletná lož. Putin otrávil studňu pravdy, z ktorej všetci Rusi pijú svojimi klamstvami a myslel si, že tá otrava nepôjde do jeho džbána, on bude piť čistú a neotrávenú vodu pravdy.
Ale život ukazuje, že s pravdou takto nepracuje. Ak otráviš pravdu pre iných, otráviš ju aj sám pre seba. A ak nevieš, čo je pravda, nevieš čo sa deje, stratil si vzťah k realite. Ak nevieš, čo sa deje, obyčajne na to doplatíš. Tak, ako na to dopláca Rusko a bude doplácať - dokiaľ sa nepozrie okolo seba a nepovie si, že ďalej takto ako národ nemôže existovať. Rusko musí znovu objaviť pravdu, aby mohlo zmeniť svoju budúcnosť vo svete a teda v „skutočnosti“.
Pravda je často nežiaduca, nepríjemná, ťažká na žalúdok. Ale pravda je to jediné, čo nás spája so skutočnosťou a dáva nám príležitosť na prežitie. Diktátori nechápu, že popieraním pravdy ohrozujú prežitie vlastného národa. Eventuálne to národ pochopí a potom diktátor skončí alebo na šibenici, alebo pred popravnou čatou, alebo v base. V Putinovom prípade to je stále otvorená otázka, šibenica, guľka do hlavy, alebo len poznámka v ruskom dejepise o najkrvilačnejšom cárovi po Ivanovi Hroznom a Stalinovi.
Zakončím vetou najväčšieho ruského filozofa Leva Tolstého: “Každá lož je jed; neexistujú žiadne neškodné lži. Iba pravda je v bezpečí. Len pravda mi dáva útechu - je to ten jediný nerozbitný diamant.”
