reklama

Topánky pre Matyldu

Rozprávka pre dospelých o múze jedného spisovateľa – o Matylde. Pretože je marec – mesiac knihy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Spisovateľ sedel za svojímpísacím stolom a nešťastne si vzdychol. Bol to taký typický spisovateľ.Mal fúzy, bradu a v brade odrobinky zo žemle, ktorú raňajkoval. Malaj okuliare, nasadené na špičke nosa, akoby každú chvíľku chceli skĺznuť dole.Mal počítač, jednu myš, takú starú, že ani mačka Tina ju nechcela zožrať a klávesnicu,ktorá vydávala smiešny zvuk keď ťukol na písmeno M. Mal pásikavý sveter,menčestrové nohavice a pohodlné domáce papuče. Mal studenú kávu, horúcucigaretu, nepokojné prsty a hromadu čistého nepopísaného šušťavéhopapiera. Mal všetko, čo by si len mohol taký typický spisovateľ želať. No on ajtak sedel za svojím písacím stolom a nešťastne si podopieral ťažkú hlavuplnú spisovateľských starostí. Bol to taký typický spisovateľ, ktorý malvšetko. Len jedna jediná vec mu chýbala – jeho múza, ktorá ho zvyčajne v tomtočase zvykla kopnúť, sa kamsi stratila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matylda sedela na posteli vosvojej izbe a usedavo plakala. Slzy boli také slané a zúfalé, žeskoro rozpustili jej krehké telo. Telo múzy. „Je najvyšší čas, je najvyššíčas,“ nariekala a pozerala na kalendár, v ktorom bol červenou fixkouvyznačený termín. Mala by sa poponáhľať, lebo ak včas nekopne svojhospisovateľa, nedostane nápad a nedokončí knihu v stanovenom termíne.„Musím niečo vymyslieť,“ vzchopila sa Matylda. Vzala topánky, ktoré mali celkomzodraté podrážky k obuvníkovi. „Za dva týždne ich máte ako nové!“ povedalobuvník. „Toľko nemôžem čakať. Musím svojho spisovateľa kopnúť už zajtra,“povedala nešťastná múza. „Tak si skúste topánky požičať od svojich sestier,“navrhol jej obuvník. Iná možnosť jej nezostávala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spisovateľ dokorán otvoril okná.Vietor rozfúkol hromadu čistých papierov, ale nepriniesol žiaden nápad. Lenjarný vzduch, ktorý spisovateľa vôbec neinšpiroval. Alebo áno. Pokúsil savymyslieť prvú vetu svojej novej knihy pre deti. Vonku už bola jar. Vietor priniesol z krajiny čokoládových tvária žltých banánov teplý vzduch a... Nepáčilo sa mu, čo napísal. Detinebudú vedieť, kde je krajina žltých banánov. Ich detské hlavičky tonepochopia. Jediným ťuknutím zmazal všetko, čo napísal. Nešťastne si podoprelbradu a vzdychol. Zopár odrobiniek spadlo na klávesnicu. Ani ony neboliinšpirujúce. „Múza, kde si?“ zvolal odrazu spisovateľ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Matylda sa preľakla. Spisovateľovnešťastný výkrik jej však dodal odvahu. Zaklopala na dvere izby svojejnajstaršej sestry Lucie, ktorá bola múzou básnika. „Sestrička, požičaj miprosím ťa svoje topánky, aby som mohla kopnúť svojho spisovateľa, aby dostalnápad a napísal knihu pre deti. Tvoj básnik už predsa svoju zbierkudokončil,“ požiadala ju. Lucia vytiahla zo skrine škatuľu. V jemnompapieri boli zabalené utešené saténové črievičky. Jemné a dokonaleprepracované ako básnikove básne. Rýmovali sa. Jedna s druhou tvorilikrásny pár. „Dávaj na ne pozor!“ prikázala Lucia mladšej sestre. Matylda sinedočkavo obula topánočky. Boli jej trošku tesné a odtláčali ju na päte.Nemotorne sa prikradla ku spisovateľovi a kopla ho do chrbta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spisovateľovi zabehla studenákáva. Narovnal sa na stoličke a z ničoho nič, akoby ho kopla múza napísal:Zima sa skončila, prišla jar.

 Zrazu sazazelenal celý kraj.

 Vietorzafúkal teplým dychom,

 z cudziny privolal domov vtákov.
Prečítal si to, čo napísal.Akosi sa mu to nepozdávalo. Vety boli krátke a dokonca sa rýmovali. Onpredsa nie je žiaden básnik. Toto nie je jeho štýl. On píše rozprávky pre deti,nie básničky. Jedným klávesom zmazal to, čo napísala a znovu nešťastnevzdychol. „Kde sa stala chyba?“ pomyslel si.

Matylda skoro spadlaz oblakov, keď zbadala, čo spôsobila. Rýchlo si vyzula saténové topánky,zabalila ich do jemného papiera, vložila do škatule a vrátila sestre.„Chvalabohu, že mám ešte dve sestry,“ vydýchla si. O pár minút už búchalana Denisine dvere, spoza ktorých sa ozývala hlasná hudba. Denisa bola múzourockového hudobníka. „Sestrička, požičaj mi prosím ťa svoje topánky, aby sommohla kopnúť svojho spisovateľa, aby dostal nápad a napísal knihu predeti. Tvoj hudobník už predsa svoj album nahral,“ požiadala ju. Denisa podalaMatylde ťažké čierne topánky. Boli drsné a nepekné. Mali hrubú podrážkua kovom obité špice. „Aspoň ho poriadne nakopnú,“ pomyslela si Matylda,keď si ich obúvala. Boli o dve čísla väčšie. S námahou sa dotackalak spisovateľovi a ledva zdvihla nohu, aby ho mohla kopnúť.

Spisovateľa úder zhodil zostoličky. Postavil sa a poobzeral sa po izbe. Mal chuť niekomu vynadať,ale nikoho nevidel. Odrazu položil prsty na klávesnicu a akoby ho koplamúza napísal: Hnusná zima sa konečneskončila. Zafúkal odporný teplý vietor a čo nevidieť  priletia i tie potvory lastovičkya zničia všetky domy v okolí  svojimihniezdami. Narušia pokojné rána hlasným škriekaním. Jar je najhoršie ročnéobdobie. Spisovateľ sa skoro rozplakal. Veď toto nie je rozprávka pre deti.Všetky sa zľaknú, len čo si prečítajú prvú vetu. Znova teda stlačil klávesa vymazal ďalší pokus. Bol už naozaj zúfalý.

Matylda sa tiež skoro rozplakala.Ani topánky od hudobníkovej múzy nefungovali. „Čo len teraz urobím?“ nariekala.Zaklopala teda na dvere svojej poslednej sestry Kamily, ktorá bola múzoumaliara. „Sestrička, požičaj mi prosím ťa svoje topánky, aby som mohla kopnúťsvojho spisovateľa, aby dostal nápad a napísal knihu pre deti. Tvoj maliaruž predsa svoje obrazy dokončil a teraz pripravuje výstavu,“ požiadala ju.Kamila jej podala veľké pohodlné domáce papuče. Maliarovi, ktorý maľoval vosvojom ateliéri, teplými farbami, prekrásne obrazy krajiniek, vyhovovalinajviac. Keď sa na jeho diela ľudia pozreli, na sekundu mali pocit akoby sa natom mieste ocitli. Svietilo slnko a biele čerešňové kvety akoby skutočnepadali. Matylda vhupla do papúč. Boli skutočne pohodlné. Kopla spisovateľa.

Úder skoro nepocítil. No keďodhŕňal záclony, napadlo ho, že sú jemné ako pavučiny. Okamžite si sadol započítač a akoby ho kopla múza napísal: Jarprišla toho roku celkom nečakane ako príjemné prekvapenie v škatulis veľkou mašľou. Vyskočil z nej vietor a zafúkal teplým dychom.Voňal ako kamilkový šampón na vlasy a šteklil ľudí pod nosom. Zaštebotalilastovičky. Sedeli na elektrických drôtoch a preťahovali si krídla podlhom lete. Prečítal si to, čo napísal. Vôbec sa mu to nepozdávalo. Takétoumelecké reči, predsa deti nepochopia. Rozprávky musia byť oveľa jednoduchšie.Znova všetko vymazal. Teraz sa už skutočne rozplakal. Slzy mu stekali po lícacha zachytávali sa na brade vedľa omrviniek z raňajšej žemle.

Matylda tiež plakala. Vrátilasestre papuče, aby ich slanými slzami nezamočila. Ostala bosá a sama.Pozerala z výšky na svojho spisovateľa. Aj on bol sám. Sedel za svojímpísacím stolom a nešťastne vzlykal. Okno bolo dokorán otvorené. Matyldazišla k nemu. Keď už nemala topánky, ktorými by ho mohla kopnúť, abydostal nápad a napísal knihu rozprávok pre deti, rozhodla sa aspoň robiťmu spoločnosť. Tichučko sa prechádzala po spisovateľovej izbe.

Počul ako jej bosé nohy šuchocúna čistom papieri ako na zarosenej tráve. Cítil ako ho ovanul vánok, keď muzavadila o tvár svojimi jemnými šatami. Videl ako jeho múza sedí napodobločnici a láka spevom prvé lastovičky. Prešla okolo neho. Bosé nohyzašuchotali. Položila mu malú, takmer detskú, rúčku na plece a spisovateľvedel, že mu práve teraz jeho múza pošepla rozprávku. Narovnal sa a akobyho pobozkala múza začal písať: Len čozasvietilo prvé jarné slniečko, dievčatko vybehlo von. Bosé tancovalov tráve a spievalo pesničku prvým vtáčikom, ktoré prileteliz teplých krajín. „Mamička, kde budú teraz bývať lastovičky?“ zakričalodievčatko na mamu...

Spisovateľ písal a písal.Vonku sa ochladilo a zotmelo. Vyšlo tisíc hviezd. Matylda zaspala. Ležalana písacom stole a jej zlaté vlasy sa preplietali so spisovateľovýmineúnavnými prstami. Spisovateľ vzal deku a prikryl múze bosé nohy, abyjeho inšpirácia neprechladla a nebodaj nevyprchala. Písal celú noc. Nadránom si spokojne vydýchol a jediným stlačením klávesy uložil svoju prácu.Bol príjemne unavený a krásne šťastný a veľmi vďačný...svojej bosejmúze Matylde.

Katarína Prostredná

Katarína Prostredná

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  1x

remíza Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu