Posledné prieskumy predvolebných preferencií jasne dokumentujú, že zmŕtvychvstanie našej najpopulárnejšej organizovanej zločineckej skupiny prebehlo pokojnou cestou, v stanovenom termíne a svojou úrovňou prekonalo najsmelšie očakávania. Dvetisícročný Ježišov rekord síce nebol ani na chvíľu v priamom ohrození (tri dni sú predsa len tri dni a nie tri roky), ale treba uznať, že na obyčajného smrteľníka – a birmovaného pohana obzvlášť – to nebol najhorší výkon.
Možno sa chytať za hlavu, božekať, ísť do kolien či poddať sa emóciám a poriadnu si odpľuť. Nič sa tým už nezmení. Súmračníci, poháňaní panickým strachom svojej straníckej verchušky zo stále ešte aktuálneho a dlhotrvajúceho pobytu za mrežami, to napokon roztočili s takou vervou a sebazaprením, že ich snaha proste musela byť adekvátne honorovaná. Aj bola. Fico je späť. (V simultánnom preklade: Fajko iz bäk.)
Vlastnou hlavou, so stiahnutým zadkom síce, ale dali to. O vycibrenom štýle samotného predstavenia už ani nehovoriac. Al Capone s Lucky Lucianom by len čumeli, ako ich bývalá kádrová rezerva ÚV KSS vyškolila z metodiky prežitia v extrémnych podmienkach, plných nealternatívnych médií, Sorosových agentov, odbödörovanej polície a nezakešovaných súdov.
Tento Ficov husársky kúsok* sa naisto zapíše do análov partajnej kroniky Smeru veľkými červenými písmenami, ako skutočné poučenie z krízového vývoja v ilegálnej praxi. Pookupačná normalizácia komančov zo 70. rokov týmto možno príde aj o posledné zvyšky svojho boľševického čara, ale dobre im tak.
*Pozn.: Jedným dychom však treba dodať, že bez výraznej pomoci explicitného idiota, Igora M, ako aj patróna našich ľudí, orgánu úctyhodnej váhy a rozmerov, s nezameniteľným pohľadom práve vyoranej myši, čiže Maroša 363, by to celé Fajkovi až tak hladko neprešlo...
Mohol by to byť aj jeden vydarený zlý vtip, ale nie je. Už samotná veta „najviac Slovákov verí Ficovi“, bez akýchkoľvek hlbších úvah o jej obsahu a spoločenskom dopade, znie devastačne. Ani neviem, čo dodať, hádam len krátku správu s ešte kratším dovetkom. Nedávno bolo dokázané, že dĺžka pamäte malých akváriových rybičiek nie je 7 ani 30 sekúnd, ako sa mylne predpokladalo, ale podstatne viac. Presne koľko, to nech zostane vedeckým tajomstvom, ale že v porovnaní s pamäťou priemerného slovenského voliča majú tieto nevinné tvory náskok niekoľkých evolučných období, o tom niet pochýb.
Apropos pamäť! Netušíte náhodou, kedy a kde sa z našich končín vytratil onen povestný zdravý sedliacky um? (teraz výnimočne nemyslím na Tuzemský zo spodných regálov Jednoty). Totiž, zišiel by sa. A vôbec, kde v marii sú všetci tí božou prozreteľnosťou vygenerovaní sedliaci?! Absolventi škôl života, strážcovia ľudovej múdrosti a všenárodného oného! Lebo aj tí by sa tu zišli. Kade len oko dovidí všade samý magor, šmejd a dezolát. Po múdrom sedliakovi ani chýru, ani slychu. Kde sa podeli hrdinovia večerníčkov a Dobšinského rozprávok, na ktorých je spoľah, ktorí vedia, ako čeliť šaľbe, keď nám hrozí nečas, pľušť a slota?! Akurát teraz vzali roha, keď ide do tuhého a hrubokrký docent bezpečnosti práce sa štverá ponad kritických dvadsať preferenčných percent?! Niečo tu s národom slovenským veľmi, ale veľmi nie je v poriadku.
P.S.:
Na zabíjačkovú eufóriu, ktorá ešte pred pár rokmi lákala do ulíc desaťtisícové davy, sa bude už len nostalgicky spomínať? Len sa pýtam, lebo všetko nasvedčuje tomu, že prasa sa prebralo z kómy, behá, grúli po dvore a šanca, že vyhrá voľby, je viac než istá. A isté je aj to, že radoví voliči Smeru sa po 30. septembri nebudú mať o nič lepšie než doteraz. Na rozdiel od našich ľudí a ostatnej zazobanej chamrade, lebo tí si budú môcť konečne uvoľniť hodvábne kravaty, vyložiť nohy na stôl a odfúknuť nadbytočnú paru. Nuž, lebo Fico.
