Bol to hrozný sen! Nášho suseda napadol agresívny, veľký nepriateľ. Veľmoc s jadrovými zbraňami.
“Tak predsa to ten vodca stihol. Vedci mu vyvinuli túženú zbraň. Teraz bude vydierať celý svet. A keď nevyhrá s konvenčnými silami, pustí na všetkých atómovku,” prebehlo mi mysľou.
Taká politická dystópia. Agresor, kvôli ľahšiemu rozlíšeniu si ho nazvime AgreZor, vtrhne do susednej krajiny a zdá sa, že ňou prejde ako nôž maslom a do pár dní je na našich hraniciach. Svet je nejednotný. AgreZor dodáva ropu, plyn, zlato, uhlie, a kadečo ďalšieho, čo vydrancuje z hlbín zeme - nič iného ako drancovať on nevie a asi sa ani nikdy nenaučí - do mnohých štátov a jeho mocensko-spoločenská verchuška si zas vyváža zadky na západných autách (tie, čo vyrába AgreZor sú na smiech celému svetu - hlavne jeho vlastnej verchuške), kupuje mobily, noutbuky, háby a topánky od vyspelých krajín. Proste výhodný obchodný partner. Len keby nemal tú atómovku.
Američania a Briti, tí sú v poriadku. Tí majú politický inštinkt a vždy sa akosi vedeli postaviť na správnu stranu dejín, alo čo my, úbohí Európania. Nemci už nie sú, čo bývali. Predtým tam panovala železná Frau, čo prikázala odstaviť elektrárne, veď načo, ona doma kúri radiátorom a svieti žiarovkou priamo napojenou na kolektor na streche, nuž a teraz tam k moci prišiel taký smiešný socdemák, pôsobí ako Willy Brandt z Aliexpresu. Ten Willy bol aspoň fešák, hovorili staré mamy. Nemci majú nastavané nové rúry na plyn cez Severné more a AgreZor tam teraz nechce nič pustiť. Radiátor chladne, solár na streche nestíha, ani tie rúry nestáli jedno euro,čo budeme robiť, hovoria si v Germánii. Vyjednávať, zjednávať, ustupovať.
Francúzi, vedie ich taký smiešny malý fanfarón, čo sa oženil s vlastnou učiteľkou, odvtedy ním opovrhujú všetky francúzske decká od 14 nadol, ale tie voliť nemôžu, takže nevadí, nuž tí Francúzi dúfajú len jedno: že AgreZor už zabudol na napoleónske vojny, pretože troch cisárov by už ten fanfarón dokopy nedal. Veď aký že je on cisár, v Nemecku majú dávno bundesprezidenta a habsburská ríša je dnes nadrobno. Jej pokračovatelia sa buď potliapkávajú s AgreZorom po ramenách (Maďarsko), alebo sa tvária, že mi nič, my sme ďaleko (Rakúsko), prípadne sa chvejú strachom a nevedia, čo robiť, s kým sa spojiť, kto pomôže (Česko, Slovensko a tak.)
O Talianoch ani nehovorme, lebo kým skončím vetu, majú tam novú vládu. Subito presto!
V Pobaltí, Škandinávii, Poľsku sú zúfalí, niet sa kam obrátiť.
Znovu chorý muž na Bospore raz tak, raz zase inak, ale zaiste má bližšie ku AgreZorovi - ten aspoň netára o demokracii.
Do toho správy, že vzniká nová Os: Hlavná derevňa - Peking a (prepytujem) Budapešť. Ku nej sa pripájajú ďalšie podrobené a nedemokratické štátiky. Bude vojna, veľká vojna a nevedno, kam sa kto pridá, veď pamätáme tú poslednú. A to vtedy ešte nemali jadrové zbrane. Vtedy to vodcovi vedci ešte nestihli. Nestihli na poslednú chvíľu, dalo by sa povedať.
Spotený som sa prebudil. Asi aj s výkrikom. Ale svet, do ktorého som sa prebral bol len o kus lepší, ako ten z mojej nočnej mory. AgreZor bol naozaj u suseda. Vraždil tam, znásilňoval ženy, detí aj mužov, ničil, búral, pálil, kradol. Ale nedarilo sa mu veľmi v postupe, pretože tanky mal ešte z druhej svetovej (tie, čo ukazoval na ploščadi boli len z bakelitu), a v tankoch a za delami boli opití mužíci, väčšinou spoza Uralu. Vôbec nevedeli, prečo vlastne bojujú, keď tí pred nimi už ukradli všetky porcelánové hajzle a automatické práčky. Aj atómovku mal Agrezor, už dlho, ale aj naši ju mali.
A v tom bol rozdiel! Sú tu naši, takže ani ten francúzsky fičúr, čo si naozaj zobral za ženu svoju učiteľku - nebol to len zlý sen (Nie, tú učiteľku mu neodpustím! Bol som žiakom, pamätám si svoje!), ani nepodarený Willy Brandt, verzia 4.0, ani žiaden Pepperoni, dokonca ani Rečep Tajp z Bosporu si nemôže robiť celkom to, čo by sám chcel. Máme tu nejaké záväzky, máme tu nejaké NATO a toho sa bojí aj AgreZor a my sme vďaka tomu v pohode, aspoň sa nám tak zdá, hoci hen, pár kilometrov od nás prebieha hrozná vojna. Pokojne cestujeme do Chorvátska (aj oni sú naši), pozeráme Netflix, Appstore i Google play fungujú, aj žiarovky zatiaľ svietia a radiátor snáď bude hriať i v zime. Aj keď možno bude treba trochu stiahnuť kohútik. Povedzme na 20 stupňov. Alebo tak nejak, ako prikáže tá hnusná EÚ, ktorej sme tiež členom. So škrípajúcimi zubami, veď tam musíme posielať každý rok peniaze na kadejakých lenivých Grékov a podobne. Presne 900 miliónov pred dvoma rokmi to bolo. A naspäť prišlo 2,4 miliardy, no to už nik nepovie na mítingoch v Rimavskej Sobote a v Poltári. Ani to, že mohlo byť aj viac, keby sme neboli blbci a nečerpali len necelú polovicu.
A ten vypasený veprík od susedov z juhu teraz preratáva, čo mu hodí viac - EÚ (im poslali viac ako 6 miliárd), alebo AgreZor s lacnejšou naftou a plynom? Najlepšie by bolo oboje, ale on je hrdý Maďar a navyše, zohnúť v páse sa nedá naraz na dve strany. Skúšal to doma pred zrkadlom. Nejde to, takže sa hrdo klania raz na Východ, raz na Západ.
No nič, len to som chcel povedať, že ten skutočný svet je predsa len o kus lepší, ako v mojom hnusnom sne. Máme našich. Nedokonalých, občas vyšinutých od toho súčasného progresivistického šialenstva, no takí by boli aj bez EÚ a NATO, ale predsa len našich. Snáď sa svet jedneho dňa umúdri a my sa budeme pokojne rozprávať aj o týchto témach. Teraz sa to robí ťažko, keď na vás mieria rakety, tanky a kanóny. Ale rozhodne by som teraz nič nerozpúšťal ani nič neopúšťal. Príde chvíľa na zmeny a reformy! Pevne verím!
