Máte pocit, že chvíľu bolo ticho? To preto, že boľševik odletel na všetky štyri svetové strany a pristál, ako sa uňho sluší a patrí, znovu na východe. Tentokrát v Uzbekistane. Významná destinácia. Obchodná výmena s touto ekonomickou veľmocou predstavuje celých 72 miliónov eurokorún, čo je ročný obrat jedného slovenského menšieho až stredne veľkého podniku. Ale keď Ficinu nechcú inde, prečo nejsť aspoň tam? A popri tom znovu oživiť svoje spomienky na pioniersky tábor Artek. Citujem: „Keď máte 100 politických strán, nemôžete konkurovať. Keď máte vládu, ktorá je zostavená zo štyroch politických subjektov, nemôžete konkurovať. Toto je jednoducho krajina, ktorá je postavená na silnom, múdrom a vzdelanom prezidentovi. Ja hovorím o demokraticky slobodných parlamentných voľbách na Slovensku a o zmene systému v tom, že treba znížiť počet politických strán.“
Nechal sa inšpirovať, boľševický Žochar, krajinou, ktorá produkuje ročný hrubý domáci produkt na hlavu približne 2500 eurokorún (klasická biedna rozvojovka), čo ju radí na nejaké 120. miesto na svete. My napriek štyrom Žocharovým hrôzovládam stále tvoríme HDP na hlavu na úrovni skoro 24 tisíc Eur. Len a len vďaka západným partnerom a členstvu v EÚ. Veď od vstupu do EÚ naša ekonomika narástla na 80% priemeru celej EÚ v porovnani s 50% v roku 2004!!! A to sa tu ešte zbíjalo, kradlo, podplácalo a eurofondy sme čerpali sotva na polovicu. Predstavme si, že by sme naše členstvo v EÚ využili naplno. Nuž a ten kretén sa vyberie do sovietskej Ázie a povie: „Ja iba varujem, že ak sa naďalej budeme zahľadievať do seba v Európe a budeme mať pocit, že my sme tí, ktorí majú rozdávať rozum a poučovať, tak zrazu zistíme, že sme na chvoste. Čiže ja volám po zmene politického systému, aby bol efektívnejší.“
Rozumie tomu niekto? On sa najnovšie nadchýna rozvojovým Banánistanom, ktorý sa nevie vyhrabať zo sovietskeho hnoja a ktorej prezident vzhliada k Západu a rád by sa k nemu aspoň trochu ekonomicky priblížil, ale demokratizovať sa mu veľmi nechce. Veď ako by potom vyhral ďalšie voľby so ziskom skoro 90%, keby si každý volil, ako sa mu páči. To sa musel ten „múdry prezident“, ako ho Ficina nazvala, čudovať, keď tu zo Západu príde nejaký šulín a miesto tradičných výhrad k stavu demokracie v krajine sa odrazu zasníva nad diktatúrami v Ázii, ako nad ideálnym modelom spravovania štátu. Hanba na sto rokov. Bolševík to ale, ako obyčajne, adresoval domácemu publiku. Krája salámu a krája a my sa nestačíme diviť, ako preráža jedno dno za druhým.
Už aby Hranol aj s celou svojou partiou odišiel na hnojisko dejín, kam patrí, a my sme mohli začať otáčať kormidlo nášho vraku menom Slovensko znovu správnym smerom. Snáď sa pri tom načisto nerozsype.
