Dnes nad krajinou znejú zvony a ich hlahol je slávnostný, veľkonočný. Christus resurrexit! Resurrexit vere!
„Živ Bože otca svätého,“ spievali sme v nedeľu.
„Odpočinutie večné,“ posielame do Večného mesta modlitby dnes.
Nad krajinou zvonia zvony. Smutno-slávnostne a stále veľkonočne, lebo do neba dnes za majstrom odišiel jeho zástupca na tejto zemi. A my máme možnosť rozmýšľať, modliť sa a rozprávať, čo nám usmievavý Argentínčan dvanásť rokov hovoril.
Je mi smutno, lebo Františkov úsmev mi bude chýbať, ale cítim aj veľký dlh voči tomu dobrému mužovi.
František, odpusť!
Odpusť, že ti tykám, ale otcovi sa predsa tyká. To je však najmenej. Mám toho na srdci oveľa viac. Odpusť mi, že som ti veľakrát tak zúfalo nerozumel, ale hlavne, že som sa o to ani nepokúšal. Nehnevaj sa, že som bol pápežskejší ako ty - pápež.
Prepáč, že som sa hneval, keď si stále hovoril o väzňoch, utečencoch, vyvrheľoch spoločnosti, inovercoch a tak málo o nás, takpovediac dobrých kresťanoch strednej a vyššej spoločenskej triedy, čo predsa tiež vychovávajú deti a predovšetkým platia dane. Prepáč, že som bol ako „spravodlivý“ syn otca: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“
Odpusť mi, svätý otče, že som v tvojom úsmeve nevidel odpoveď: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“
Prepáč mi, svätý otec František, že som občas uveril mediálnym manipuláciám tvojich slov, že som si v duchu hovoril, že treba pretrpieť tvoj pontifikát a po tebe príde nejaký konzervatívnejší pápež podľa môjho gusta.
František, teraz, keď už tvoja duša vystupuje k Najvyššiemu, mi odpusť, že som nečítal všetko, čo si napísal, že sa mi zdalo, že si pápežom pre tretí svet, nie pre nás, Európanov.
Prepáč, že som ťa veľa krát vnímal ako politika, nie ako Kristovho námestníka a takto som aj chápal tvoje posolstvá, čím dostali celkom pokrivený obsah.
Odpusť mi, že som v tebe často videl iba usmievavého vodcu, nie nositeľa toho najradikálnejšieho kresťanského posolstva nezištnej lásky a milosrdenstva ku všetkým, predovšetkým však k tým najnúdznejším. Veď áno, čokoľvek ste urobili... A ja, hlupák, som to tam nevidel...
Odpusť mi, že som považoval za pózu tvoju priamo kričiacu skromnosť, bývanie v nepápežsky úspornom Dome sv. Marty, vozenie sa na jednoduchých autách a jednoduchý odev i obyčajný kovový pektorál, čo sa dal kúpiť kdekoľvek v Ríme za pár eur. Prišiel si z chudobného sveta a priniesol si si chudobu a svätú jednoduchosť v srdci, no my sme ti toľkokrát nerozumeli. Prepáč!
Nebol si však iba pápežom biednych, utečencov, týraných, rozvedených, žien po potrate či gejov, ako ti to chceli nanútiť niektoré médiá. Ty si bol pápežom nás všetkých, len nie všetci sme ťa prijali a pochopili. Priznávam, bližšie mali k tebe tí, ktorých som práve spomínal, lebo oni tak zúfalo potrebovali tvoj úsmev, zatiaľ čo my sme mali všetko a až teraz, keď si odišiel vidíme, ako veľmi nám onen úsmev chýba. Odpusť mi, odpusť nám aj to!
Odpočívaj v pokoji, drahý pápež František a nech ťa dobrotivý Boh odmení za každý úsmev, pretože ten úsmev je vlastne tvojou štvrtou, nenapísanou encyklikou.
A aby sa nepovedalo, že som celkom hluchý a slepý, odnášam si v srdci tvoje slová, ktoré si povedal v Košiciach. Zmenili môj postoj k tebe a môj dovtedy nafúkaný konzervativizmus posunuli do novej, trúfnem si povedať že do zdravej polohy: „Avete capito? Radicati e aperti!“ povedal si. Rozumeli ste? Zakorenení a otvorení! Kánon konzervativizmu nového veku. Geniálne si sformulované. Ostane to v mojom srdci navždy.
Ešte raz odpusť a už ťa nechám ísť k Otcovi. Vďaka ti, svätý otec František, ty konzervatívny revolucionár, láskavý napomínateľ a usmievavý trpiteľ! Veľká vďaka!
Nad krajinou znejú zvony. To preto, že do neba práve vystupuje duša veľkého pápeža Františka, toho mena prvého.
