Ako sa v podnikoch bačovalo si môžete prečítať na stránkach mesta Bratislavy. Takže dovidenia a ideme ďalej. Inak ja byť primátorom,riešim to s prokurátorom.
Nuž asi aj preto sa spustila celá mediálna mašinéria, ktorá zasiahla aj sociálne siete. Primátorovi Ivovi Nesrovnalovi vyčítajú, že uprednostňuje vybratých kandidátov a objavili sa aj články k tejto téme. Včera som sa na magistráte zúčastnil verejného vypočutia kandidátov, ktorí prešli do druhého kola.
Tam však, našťastie, primátor nehrá žiadnu úlohu. Bola vytvorená komisia, zložená z poslancov mestského zastupiteľstva a to zo všetkých politických strán a, samozrejme, aj nezávislých. Okrem nich na na predstavovanie dohliadalo Transparency International - Gabriel Šípoš s Pavlom Nechalom. Všetky, aj tie nepríjemné otázky na kandidátov k ich doterajšej práci, ale aj k plánom ako viesť mestské podniky do budúcnosti, boli výhradne v rukách poslancov a verejnosti. Jedni aj druhí nešetrili nikoho. Takmer všetkých členov komisie poznám a naozaj by som si netrúfol spochybňovať ich prácu.
Akých máme kandidátov?
Tak ako pri každom klasickom konkurze slabších aj lepších. A jedno je isté, mestské zastupiteľstvo nebude mať ľahkú úlohu vybrať toho najlepšieho. Je jasné, že pri výbere vedenia podniku treba prihliadať nielen na odbornosť, no aj možné politické prepojenie, ktoré doteraz v mestských podnikoch spôsobovalo katastrofu. Nesmieme zabúdať ani na prepojenie na veľkopodnikateľskú lobby.
Do užšieho výberu na miesto generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti postúpili Stanislav Beňo, Zsolt Lukáč, Milan Šindler, Robert Tencer, a Alena Trančíková. Z týchto kandidátov je podľa mňa dosť nepresvedčivý Robert Tencer, ktorý doteraz pôsobí v štyroch vodárenských spoločnostiach, všetky sú v súkromných rukách a podľa prezentácie jeho cieľom je maximalizácia zisku za čo najnižšie náklady. Klasický manažér. Lenže tu ide o podnik vo verejnom záujme a cieľom nie je len zisk. Aby sme nedopadli tak, že za vodu budeme platiť viac ako na saharskej púšti. Naopak, v prospech Aleny Trančíkovej hovoria hneď tri faktory: samotní zamestnanci si ju zvolili do dozornej rady vodárenskej spoločnosti, vo vodárňach pracuje roky a prešla všetkými pracovnými pozíciami - od technického pracovníka až po riadiace funkcie - a, samozrejme, určite je dôležité aj jej vzdelanie - teda odbor Vodné stavby a vodné staviteľstvo so špecializáciou na Zdravotné inžinierstvo.
Ale poďme ďalej: O miesto generálneho riaditeľa Dopravného podniku mesta Bratislavy sa uchádzajú Milan Čech, Vladimír Rafaj, Zdeňek Schraml, Pavol Sovič a Milan Urban. V tomto prípade najviac pozitívnych bodoch vyznieva pre Vladimíra Rafaja, ktorý po skončení Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline začínal v dopravnom podniku ako šofér električiek, potom trolejbusov a neskôr sa cez konkurzy prepracoval na riadiace funkcie. Inak všimol som si, že doteraz má vodičský preukaz skupiny D s kvalifikáciou na hromadnú dopravu. Naopak dosť nepresvedčivo pôsobil Zdeňek Schraml, hlavne pre jeho doterajšiu prax. Pracoval v KPMG- vo východnej Európe, prepojenej hlavne na vlády a vládne zákazky a vládne podniky, neskôr pracoval na ministerstve dopravy a ministerstve obrany počas vlády Roberta Fica, pôsobil tiež na bratislavskom letisku a nakoniec zastával funkciu generálneho riaditeľa košického dopravného podniku. Je životopis nepresviedča o jeho nezávislosti od politických špičiek. Ako právnik počas veľmi krátkeho časového obdobia vystriedal viac súkromných spoločností. A Milan Urban je zas typ klasického bankára, ale so stavebným vzdelaním s certifikátmi ako bankový manažement, oceňovanie aktivít pre potreby privatizácie podobne. Neviem čo by to malo mať spoločné pri vedení mestského podniku vo verejnom záujme? Podľa mňa nič. Jedine, že by sme išli dopravný podnik sprivatizovať.
O vedenie v mestskom podniku Odvoz a likvidácia odpadu na uchádzajú Branislav Cimermann, Tibor Čajka, Robert Molnár, Rudolf Slezák a Branislav Ujvári. Pán Zimmermann je krajinný ekológ, environmentalista, ktorý má skúsenosti s problematikou zhodnocovania odpadov, recyklačným fondom, separáciou z pôsobenia v súkromných firmách spomínaného zamerania. Tibor Čajka pôsobil v oblasti strategického plánovania, optimalizácii podnikových procesov a riadení ľudských zdrojov. Týmto dvoch pánom nie je čo vyčítať. Naopak Branislav Ujvári je advokát, ktorý prešiel počas krátkeho obdobia viacerými právnickými kanceláriami a niekoľko mesiacov pracoval na ministerstve životného prostredia. Neviem pracujem v zahraničných advokátskych kanceláriach a nakoniec sa prihlásim do konkurzu na riaditeľa mestských smetiarov? No, a ešte je tu Rudolf Slezák, pri ktorom sa pristavím dlhšie. Už jeho pôsobenie a štúdijné zameranie dáva predpoklady, že má za sebou asi nejakého strýka alebo bratanca spriazneného s politickými alebo veľkopodnikateľskými skupinami, nielen, že nerozumel otázkam, aj jeho vyjadrovanie bolo na úrovni šiestaka základnej školy. Absolvent Vysokej školy banskej Ostrava odbor Hlbinné dobývanie ložisk je jedna vec, a pôsobenie v asi 20-tich firmách počas pracovnej kariéry druhá. Ale na akých pozíciach pôsobil to presahuje ľudské intelektuálne myslenie - bol výkonný riaditeľ a poradca majiteľov siete športových predajní, externý poradca Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre Bielorusko so zameraním od energetických procesov, rastu produktivity až po zlepšovanie kvality a vzhľadu výrobkov. Pôsobil aj v západoslovenských elektrárňach - ako predajca elektriny. Ale zaujalo ma, že pracuje aj ako poradca starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého (tu zisťujeme, že starosta Rudolf Kusý bude mať viac poradcov ako celá vláda Slovenske republiky dohromady aj s prezidentom). V jeho životopise čítam: "Mojou náplňou je zabezpečovať rôzne úlohy podľa potrieb starostu." Na moju otázku v akých oblastiach mu radí sa uškrnul, inak uškŕňal sa na komisiu celý čas a odpovedal: "radím v oblasti eurofondov, znižovaní energií, financiách a všetko čo treba". Na otázku komisie, v akej oblasti pre Bielorusko pracuje povedal: "niečo môžem povedať niečo nie, ale je to zavádzanie učtovníctva podľa európskych noriem." Neviem si predstaviť, že také niečo môže v Bielorusku existovať. Einstein sa môže schovať. Bohužiaľ pre zdravotné problémy sa musel ospravedlniť Robert Molnár, doterajší riaditeľ Ekopodniku Nové Mesto. S týmto pánom som sa stretol niekoľkokrát, keď sme ako aktivisti potrebovali pomoc jeho podniku. Nakoľko žijem v Novom Meste a pamätám si Ekopodnik ešte za predchádzajúceho riaditeľa, Robert Molnár dokázal postaviť doslova zhorenisko opäť na nohy.
Medzi spomenutými aj nespomenutými kandidátmi sa nájdu takí, ktorí by mohli posunúť mestské podniky dopredu a upozorňujem, že rozhodnutie bude na poslancoch mestského zastupiteľstva, nie na primátorovi. Viackrát som sa kriticky vyjadroval k niektorým krokom Iva Nesrovnala, ale pozitívne beriem, že sa prezentácie mohol zúčastniť ktokoľvek z obyvateľov, bez ohlásenia či nejakého kádrovania.
Samozrejme, vyradením viacerých kandidátov, je už teraz jasné, v mestských podnikoch stratia vplyv veľké politické strany a teda ich centrály si budú musieť nájsť iných sponzorov. A keďže padol aj kamarát, smerákov a Ivana Kmotríka Ľubomír Belfi a Richarda Sulíka Roman Achimský, pokračovanie bude zaujímavé.
A úplne na záver, nemám rád keď niekto vyjadruje spoje nepodložené tvrdenia za skrytými profilmi a nie pod svojim menom - tomu hovorím mediálny odpad. Takže prosím, nech reagujú len tí, ktorí odkryjú svoju identitu.
