Práve na tento účel vznikla v bratislavskom Novom Meste pre viac ako štyrmi rokmi Kancelária pre participáciu verejnosti, ktorá má za úlohu koordinovať projekty, ktoré navrhnú ľudia a ktoré sa neskôr realizujú. Samozrejme, kancelária stojí niekoľko desiatok tisíc eur ročne a zamestnaní sú v nej ľudia veľmi blízki pánovi starostovi Kusému.
Ako celá táto mašinéria funguje? Nuž mesto z daní obyvateľov Bratislavy vyčlení určitú časť peňazí - tento rok je to 250 000 eur - a tie poukáže MČ Nové Mesto na realizáciu projektov, ktoré potom realizujú ľudia vo voľnom čase. A tí potom realizujú často to, o čo by sa mala starať mestská časť alebo magistrát. Smiešne, mesto vyberie na daniach peniaze, omrvinku z toho vráti a ľudia vo voľnom čase môžu začať pracovať. Ale pozor! Z tých 250 000 eur ľudia na svoje projekty dostanú len 40 000 eur, ostatné teda 210 000 eur roztopia akési zadania, ktoré do jedného obsahujú to, čo je povinnosťou radnice a magistrátu: Zeleň-starostlivosť a výsadba, Cyklotrasy, Ľudia bez domova, Predchádzanie vzniku komunálneho odpadu, Transparentná samospráva, Zariadenie opatrovateľskej služby, Vnútrobloky či Oprava chodníkov. Na všetky tieto oblasti pracuje na radnici Nového Mesta a na magistráte početný zbor úradníkov a peniaze na toto sú v rozpočte.
Peniaze z participatívneho rozpočtu by mali slúžiť ako akási nadstavba, keď obyvatelia mestskej časti chcú čosi naviac urobiť pre široký okruh ľudí.
Preto v prihlásených projektoch na rok 2016 nájdete ozaj výborné projekty, niektoré z nich sa napokon už realizujú. Spomeniem len Cyklodielňa na Pionierskej ulici alebo Aktívny Kramárčan.
Na druhej strane sú tu projekty, ktoré slúžia len na to, aby si vlastníci nehnuteľností zhodnotili cenu svojho majetku alebo vytvárali pozitívny obraz práce pána starostu.
Sem patrí napríklad projekt Revitalizácia predzáhradiek na Račianskej ulici, kde sa uvádza, že sa zveľaďuje verejný priestor. Verejný priestor sa nezveľaďuje, predzáhradky prvých piatich blokov sú v súkromnom vlastníctve, ďaľšie tri patria Okresnému úradu Bratislava a poslednú vlastní firma. V minulosti sa už na revitalizáciu súkromného uzavretého priestoru použili peniaze z daní obyvateľov.
Ďaľším takýmto pokusom je revitalizácia ihriska Skalka na Kolibe. Ide vlastne o parčík kde sa nachádza malé ihrisko. V budúcnosti by tam chceli majitelia bytov v 240 metrov vzdialených bytoviek-kondomínia vo vedľajšej ulici spraviť nové ihrisko. Netaja sa tým, že nové kondomínia (to by mala byť forma bývania v uzavretom priestore, kde majú k dispozícii ihrisko, poprípade bazén) nemajú k dispozícii nič. Developer im ich totiž nepostavil. Toto nájdete v zadaní projektov nie v reklamnej skladačke, ktorú vám hádzali do schránok. Developer nepostavil asi preto, lebo 9 bytoviek natlačil za územie rozlohy väčšej záhrady. Nuž, tak si to chcú kompenzovať teraz na verejnom priestore. Takýto pokus zabrať parčík v dolnej časti Koliby a premeniť ho na ihrisko k priľahlej bytovke tu už bol - narazili však na aktivistu bývajúceho neďaleko. Tu použijem slová starostu Kusého: "Nie sme tu na to, aby sme novým a uzavretým sídliskám stavali ihriská, na to mal myslieť developer." Drzosťou je naviac to, že projekt predkladá človek, ktorý v našej mestskej časti nemá ani trvalý pobyt, je tu len vlastníkom bytu. Pravdepodobne ho ťažko prenajíma bez ihriska.
Podobný a s rovnakým scenárom je aj projekt Mladá zóna Koliba, kde ide o to, že z poslednej väčšej zelenej ploche akéhosi minilesíka na Kolibe sa má vytvoriť niečo, čo sa nedá ani pomenovať, betónový nadjazd, betónový tunel na ňom ihrisko, inak o pár metrov nižšie sa nachádza moderné a vybudované pred pár rokmi. Použiť sa má aj časť pozemku školy. Priľahlá bytovka Brečtanka je totiž tiež umiestnená na pozemku a zaberá takmer celú jeho plochu. Nemusím pripomínať, že je postavená v rozpore s Územným plánov Bratislavy. Nuž developer zasa sklamal a to napriek tomu, že byt tam vlastní aj neslávne známy "staviteľ" PKO pán Krnáč z JaT.
Posledným je vytvorenie komunitného centra na Kolibe. Tomu komunitnému však takmer nikto neverí, keďže ho zastrešuje o.z. Za lepšiu Kolibu, ktoré sa počas posledného roka vyprofilovalo ako vysunuté pracovisko pána starostu Kusého. Nedaj boh uviesť kritiku voči jeho postupom, stanete sa triedny nepriateľ.
Inak, všetky kolibské projekty zastrešuje o.z. Za lepšiu Kolibu, ktorého predsedom je zároveň poslanec mestského zastupiteľstva Martin Vláčiky z klubu "nezávislých" alebo ako sa ľudovo v Novom Meste hovorí Klubu Rudolfa Kusého. Po doterajších skúsenostiach to dáva ešte väčšie pochybnosti o ozajstnom zámere.
Ešte poznámka. Chvalabohu, že obidva pozemky teda Skalka a minilesík nad konečnou trolejbusu č. 203 sú vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy, pretože po dlhoročných skúsenostiach s praktikami radnice Nového Mesta by tam už pravdepodobne stáli bytovky.
Mimochodom, zaujímavá je aj forma hlasovania o celkovom poradí projektov, online hlasovanie 10 % a 40% fyzické hlasovanie. Zvyšných 50 percent bude mať Verejné zvažovanie predkladateľov projektov. Teda ľudia, ktorí projekty predkladali. Vybraná úzka skupina ľudí, ktorí by vôbec nemali právo hlasovať, tak rozhodne čo a ako. Poistiť sa treba. A my tu nadávame na praktiky strany Smer.
