Pre lepšie oboznámenie prípadných záujemcov o štúdiumtohto jazyka uvediem pár príkladov veľmi používaných homoným: slovo „go“ napríkladvo veroničtine znamená: 1. jogurt 2. lego 3. gól 4. druhý, iný. Slovo „boji“znamená: 1. voda 2. bolí ma 3. bojím sa.
Veroničtina je nový jazyk. A veľmi živý. Sú doňpreložené už aj niektoré, zatiaľ len detské, básne. Napríklad riekanka: „Hojda,hojda, spadla mačka z pôjda.“ vo veroničtine znie: „Hata, hata, mňau bá.“ .Básnička Ťap, ťap, ťapušky, ktorú my recitujeme vo verzii: „Ťap, ťap, ťapušky/ išli mačky na hrušky/a dievčence na jabĺčka/ postretli tam pána vĺčka/ a pán vĺčko hav,hav, hav/ a dievčence jaj, jaj, jaj.“ vo veroničtine znie jednoducho:„Ťapi, ťapi, mňau, hav, hav, jajajaj.“
Veroničtina je jazyk dynamický. Každý mesiac sa rozširujeslovná zásoba. To sa deje dvoma spôsobmi: 1. prebratím cudzích slov dopôvodného jazyka, zatiaľ hlavne zo slovenčiny, 2. priradením nových významovk už existujúcim slovám.
Musím uznať, že pre tých, ktorí dokonale nezvládli tentojazyk a neovládajú všetky možné významy jednotlivých slov, môže byť veroničtinajazyk veľmi komplikovaný. Znova jeden príklad:
Babka strážila Veroniku. Veronička sa na babkus dôverou obráti s vetou: „Boji kaka.“ A čaká babkinu ústretovúreakciu. „Chceš kakať, Veronka?“, pýta sa babka. „Né, boji. Kaka!“, snaží saVeronika o dôraznejší prednes svojej požiadavky. „Čo ti je, Veronka? Bolíťa bruško?“, chce vyriešiť Veronikin problém babka. „Né, boji, boji! Kaka!Tam!“, hovorí Veronika už nervózne a ukazuje na obrazovku televízora. „Bojíšsa? Strašidelná rozprávka?“, myslí si babka, že už trafila. „Nééé!“, dostáva saVeronika do amoku. Tak, ako to vedia deti v tomto veku. „Boji, boji.Kakááááá!“, kričí a uteká do kúpeľne. Tá babka jej nechce vyhovieť!!!!„Danko, čo chce?“, pýta sa babka zúfalo bračeka. Jediný prítomný prekladateľ z veroničtinysa zamyslí a odpovie: „Neviem.“ Venuje sa ale tlmočeniu z tohto jazykauž takmer rok, a to denne, takže predsa len nakoniec priloží svojuhypotézu: „ Kaka znamená aj kačka a boji môže byť aj voda.“ Babka skúšauplatniť nové poznatky v praxi: „Chceš sa kúpať vo vode? Ako tá kačičkav telke?“ „Aňo! Kaka! Boji!“ Záhada vyriešená. A dá sa aj vyhovieť.Je už večer a Verča by sa naozaj mala okúpať. Ako tá kačička.
Ťažký jazyk, tá veroničtina. Ale keď človek chce, pochopí,aj keď danú reč až tak neovláda. A naopak: kto nechce, nepochopí, ani keďhovoríte v jeho materinčine.
