Nejdem tu rozoberať, akým spôsobom sa Gréci do tejto situácie dostali. Úplne v skratke poviem, že tak, ako keby sme si my 3 volebné obdobia za sebou zvolili Fica alebo nejakého iného populistu, ktorý sa zodpovednému hospodáreniu rozumie ako koza petržlenu.
Problém nastal teraz, keď ich máme zachraňovať, lebo nám údajne hrozí kolaps eurozóny. Áno, kolaps hrozí, ale ak Grékom pomôžeme. Prečo? Lebo ak vlády ostatných štátov uvidia, že môžu rozhadzovať čo (pred-po)volebné hrdlá ráčia, veď aj tak to niekto raz cvakne, tak môžeme zabaliť nielen euro, ale aj celú EÚ. Gréci majú cca 2,5x vyššie platy ako my (Slovensko – 740€, Grécko – 1,700€), za čo ale nemôže výkonnosť ich ekonomiky, ale to, že vo verejnom sektore sa zarába toľko, čo u nás na topmanažérskych postoch v sektore súkromnom. Dôchodky majú u nich na úrovni 1,600€, u nás je to 340€, ale taktiež nejde o to, že by mali také vysoké odvody, alebo takú produktivitu u generácie v produktívnom veku....ide o to, že ich populistické vlády im to zaviedli a cvakajú to nie z daní a odvodov, ale z tých sekier, čo pozatínali po celosvetovom finančnom trhu a dnes predstavujú viac, než krajina za rok vyprodukuje (verejný dlh takmer na úrovni 120% HDP).
Pokiaľ nechceme, aby sa epidémia šírila, je nevyhnutné dať Grécko do izolácie (mimo eurozónu), urobiť z neho odstrašujúci príklad á la Argentína (to už si Gréci urobia aj sami, najmä ak Fico nastúpi na ten autobus do Atén) a uvidíte, ako sa ostatné štáty spamätajú a začnú sa konečne správať inak, ako že „po nás potopa.“ Ak im však pomôžeme, budú mať bankové domy a iní veritelia naďalej najlepší biznis v požičiavaní horibilných súm populistickým vládam, lebo „šak to niekto cvakne“. A tu sa dostávame k meritu veci celej „pomoci“ Grécku.
Grécko má drvivú väčšinu svojho dlhu umiestnenú v zahraničí a teda na finančnom trhu. Títo špekulanti teraz zistili, že je zle, tak potrebujú nejaké „safe heavens“(bezpečné prístavy). Pri iných turbulenciách na trhu (vojna, krach burzy a iné) sa na tieto účely používa zlato. Teraz však páni špekulanti objavili nový spôsob, Eurozónu. Umelo vyvolali paniku na trhu (vypredali eurá za doláre a čím sa riadia ratingové agentúry je tiež otázne), čím donútili nie príliš mentálne vybavené (alebo že by voči nim vazalské?) vedenie Eurozóny, MMF a EBOR „zachraňovať“ tento grécky Titanic, ktoré sa práve chystá prakticky odkúpiť Grécke bohviekedy splatné dlhy a vymeniť ich investorom za solídne dlhy zvyšku Eurozóny. A takto môžu štáty popadať potom jeden po druhom ako hnilé hrušky, hlavne že „veritelia“ budú nažratí.
Vážení, tu je pointa celého problému: investori (veritelia) si v plnej nahote na náš účet zachraňujú svoje od prvého momentu špekulatívne investície. Nejde o žiadnu dôveru voči euru, lebo tú by posilnilo práveže vyrazenie nepodstatného člena aj s dverami, ale len o ochranu niečích peňazí. Nejde o žiadne anonymné firmy. Tie firmy musí aj niekto konkrétny z mäsa a kostí vlastniť, tak ako niekto musí vlastniť Standard & Poors, ktorí vyvolali paniku na trhu znížením ratingu Grécka a teraz aj Portugalska, lebo pánom majiteľom sa asi zdá, že peniažky meškajú.
P.S.: Toto píšem ako čistokrvný liberál a priaznivec voľného trhu. Ale aj na tom trhu, čo máme za domom, platia nejaké pravidlá...
