Žijem už tri roky v Prahe. Podnikám, zamestnávam ľudí(boli medzi nimi aj Slováci) a netrpím škodoradostným „Tak u Vás je tak veselo?“, keď počúvam, vidím a cítim ako je to so Slovenskom, ani sa nepohoršujem, keď mi niektorý nacionalistickejšie založený Čech povie „Jseš v Praze, máš mluvit česky!“ Nadávať na situáciu je normálne. Bez tohto obranného mechanizmu by sa ľudská psychika zbláznila. Ale ešte určitejšie sa zblázni, ak jej neponúknete cestu von.
Som majiteľ nočného baru v centre Prahy. Chodí sem kde-kto. Študent zo Somálska, ktorý je tu s rodinou už pár rokov a študuje na zubára. Na obdobie Vianoc až Troch kráľov partia zo Škandinávie, ďalšia z Francúzska, Nemeska, Británie, USA... S každým sa často bavíme o ich krajinách, mnohí sú tu usadení dlhšie ako ja, niektorí dochádzajú párkrát do roka. Jedinú výnimku tvoria Slováci. Tí nadávajú kedy sa len dá. To neznamená, že s inými by ste sa s tým nestretli, ale prím v „blbej nálade“ vedú Slováci.
Blbec si povie, že „Na Slovensku je to tak“. Ak si za rodové meno „Homo“ chceme dávať aj „sapiens“, musíme to zmeniť. „Tá doba!“, „Tá vláda!“, „Tá/ten/to...“ musí z našich vyjadrovacích prostriedkov vypadnúť z pozície univerzálnej výhovorky na úroveň nevyhnutnosti, keď naozaj máme nabitý kolt za uchom a esesmana za chrbtom!
Keď sa človek pracujúci v zahraničí vráti alebo len príde na Slovensko, čoho sa mu dostane? V prvom prípade hláška „Tak ani v tej Prahe ťa už nechcú?“ s úškrnom. Sám som to zažil, keď som došiel v Bratislave do našej „domácej krčmy“. Keď prídete na návštevu, všetci sa zas držia hesla „do očú brat, krem očí had“. V praxi to znamená, že všetci si myslia, že za hranicami musíte automaticky zarábať zlaté tehly, automaticky čakajú pozvanie a vám sa do toho, čo by ste urobili radi naraz nechce, lebo viete, že ako sa za vami zavrú dvere, uplatní sa spomenuté porekadlo. Nasledovať budú otázka – odpoveď.
Prečo odchádzajú?
Lebo sa tu terorizuje úspech i neúspech. Prvé sa závidí, druhému sa vysmieva. Deje sa to len na Slovensku? Nie, to by som si **** do vlastného. Áno, na cudzom dvore vždy vidíme jahňatá tučnejšie a keď sa nám nedarí, logicky nám psychicky pomôže, keď sa sused má o kus horšie.
Potiaľto by to bolo v poriadku. Žiaľ u nás sa ide ďalej. Naša starká sa k odchodu mladšieho príbuzného do USA rozplakala „Však on tam len pre rozkoš ide!“ Darmo sme jej oponovali, že Slováci premigrovali snáď toľko čo Židia po zborení chrámu. Ona videla len to, že si tam bude zarábať a vo Važci nebude mať kto húsky pásť. Moja odpoveď je prozaická a pravdivá: nezáviďte, nevyčítajte a nechajte dvere otvorené bez kecov! Závidieť nemáte čo, a ak, tak je to asi ako medzi mnou a mojím manželom: Z rodinných dôvodov sa vrátil na Slovensko. Ja mu závidím, že sa ráno zobudí a vidí okolo domu zeleň a hory, kým ja sa dusím v zafajčenom bare, hoci tu máme parky, ale je to ako porovnávať kvetináč s TANAP-om. On mi závidí to, že som každý deň medzi ľuďmi, pritom ja by som si najradšej nasadil Bilbov prsteň neviditeľnosti a nie zahryznúť si do jazyka vždy, keď sa niekto na mňa osopí, že som mal vypnutý mobil. Nevyčítajte nám, ktorí sme za hranicami, že sme niekoho/niečo zradili, že sme egoisti. Pomôžte nám urobiť Slovensko znesiteľnejšie pre život svojou toleranciou. My(exulanti) NÁM dáme to, čo sme sa naučili za hranicami a je jedno, či sa na stálo vrátime, alebo si „len“ vymeníme skúsenosti a poznatky. Myslíte, že Slovák za hranicami automaticky preberie domáci jazyk a zaprie odkiaľ je? Nepopieram, že takí sú, ale napríklad ja hovorím v Prahe po slovensky a aspoň si ma vďaka tomu všetci pamätajú. Ak sa Slovák vráti domov, prosím privítajte ho inak ako keď som ja presúval pár vecí z Prahy a bol som privítaný „Tak už ani v tej Prahe ťa nechcú?“ Aj keby to mala byť pravda, ponechajte na konci vety otáznik, ale pred ten otáznik dajte „čo si sa za hranicami naučil“, „ak tam majú 2x vyššie ceny, majú aj 2x vyššie platy“....dávajte rozumné a nie posmešné otázky. V minulosti bolo bežné, že sa išlo „na skusy do sveta“. Pokiaľ máte hlavu v poriadku, pýtajte sa teda navrátilca z plného hrdla na informácie, ktoré budú vám i ďalším užitočné a potichu medzi štyrmi očami, prečo sa vrátil, teda pokiaľ to nevytrúbi sám.
