Založenie strany, jej fungovanie od prenájmu kancelárie, cez vedenie účtovníctva, propagáciu všemožnými spôsobmi, až po volebnú kauciu nie sú lacné záležitosti a šplhajú sa do prinajmenšom státisícov eur. Ak máme zaregistrovaných cca 4,8 milióna voličov a vyše 5,000 volebných komisii, kam si môže každá strana nominovať svojho zástupcu, náklady pre štát kandidatúrou väčšieho počtu subjektov tiež narastajú o nemalé peniaze, ktoré by sa dali určite využiť aj zmysuplnejšie. Najmä ak počítame, že máme nielen voľby do NR SR, ale aj do EP, župné voľby, komunálne a prezidentské. Že nikoho „netankuje“ koľko to stojí štát, kde je všetko všetkých, a teda nič nikoho, ma neprekvapuje. Zaujímavé však je, prečo sú ľudia ochotní naliať šialené peniaze do týchto strán zo súkromných zdrojov, aj keď vedia, že v parlamente nezasadnú. Pre prehľadnosť uvediem tieto dôvody v bodoch.
1. Pranie špinavých peňazí a vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Tento postup je síce častý, ale málokedy je samostatným dôvodom na založenie a vedenie strany. Objavuje sa často pri väčších subjektoch, kde sa nalejú peniaze povedzme do kultúrnych aktivít u „spriaznených“ partnerov, ktorí však pri daňovom priznaní za celý rok vykážu stratu, dane nezaplatia a časť peňazí putuje späť formou sponzoringu do strany. Kolotoč poháňaný externými sponzormi strany.
2. Snaha zviditeľniť sa pred inými voľbami. Strana povedzme vie, že v parlamentných voľbách nezíska ani len 2% na vrátenie nemalej volebnej kaucie, 3%, nutné na priznanie príspevku od štátu za získané hlasy, tobôž nie 5%, ktoré sú potrebné na vstup do NR SR. Získavajú však možnosť sebaprezentácie pred komunálnymi či župnými voľbami (kde stačí naškrabať dosť hlasov len v tom-ktorom regióne), prípadne voľbami do EP, kde stačí nižší počet hlasov, keďže v účasti na tomto type volieb sme, slušne povedané, na smiech cez slzy pre celú Európsku úniu. Ľudí takáto kampaň pred voľbami do NR SR „predvarí“ (dajú sa používať celospoločenské témy) a ľudia ich potom v tom-ktorom meste/obci zvolia povedzme za starostov, primátorov, županov a regionálnych poslancov, hoci o regionálnych témach vedia veľké ****, ale fleky pri korytách im to získa.
3. Odčerpávanie voličov konkurencii. Dá sa povedať, že ide o najnečestnejšiu formu predvolebného boja, ktorá nesie až znaky konšpirácie. Povedzme, že ľavicová strana potrebuje odčerpať voličov pravici, tak skryto zasponzoruje zopár svojich (rovnako skrytých) priaznivcov aby založili pravicovú stranu. Táto „čerpačka“ následne obalamutí zopár pravicových sympatizantov (najlepšie vyťahovaním hriechov z minulosti pri zabehnutých pravicových stranách), aby mali nejaký aparát, a aby nebolo tak nápadné, že nemajú žiadnych stabilných členov. Ich úlohou je následne tieto posolstvá o skazenosti tradičných pravicových strán šíriť do sveta pravicových voličov (keďže oni sú ako nová strana čistí ako ľalie) a ťahať ich na svoju stranu. Hlasy tých, ktorí naletia sa síce na 5% hranicu na vstup do parlamentu nedostanú, ale budú chýbať ostatným pravicovým stranám a reálne prepadnú. Proporcionálne tým zarobí ľavicová strana finančne ťahajúca za nitky cez svojich figurantov. Absolútne žiarivým príkladom je strana Zelená vlna, ktorá začala s kampaňou apelujúcou na osobné slobody, najmä na otázku registrovaných partnerstiev, ktorú SMER-SD, aj keď je to tradičná téma sociálnodemokratických strán všade vo svete, odignorovala najhrubším spôsobom. Spojenie je síce nedokázateľné, ale podozrenie rastie aj preto, že strana vznikla v čase, keď SaS prekročila hranicu 5% preferencií a jasne deklarovala, že s Ficom do vlády nepôjde a, čuduj sa svete, životné partnerstvá má vo svojom programe tiež. Zelená vlna však v prieskumoch získavala tak zanedbateľné výsledky, že sa asi neoplatilo vycálovať 16,600€ (500,000,-Sk) ako volebnú kauciu a zháňať podpisy pod kandidátku.
4. Rabovačka príspevkov za získané hlasy. Toto je čisté zneužívanie volebného systému a zabráni mu asi len nižšie uvedené riešenie, ktoré navrhujú niektorí politológovia a Richard Sulík. Takýchto strán máme niekoľko. Najjagavejšou a najviac do neba volajúcou je Paliho kapurková, veselá politická strana. Veslá je, lebo ak im plán vyjde, tak sa na nás, blbých recesistických voličoch budú pekne zabávať. Ak totiž vytiahnu 3% recesistov k urnám (v poslednom prieskume AVVM mali 1,2%, ale máme ešte mesiac do volieb), tak sa im tá 16,600€ kaucia nielenže vráti, ale vráti sa im aj vyčlenená čiastka určená na kampaň (zlé jazyky hovoria o 80,000€), keďže pri prekročení 3% hranice dostanú cca 1 milión eur z našich daní ako príspevok za získané hlasy! Jedná sa totiž o zárobkový hazard troch pánov podnikateľov, ktorí našli vhodný typ kandidáta pre recesistov a spriaznená PR agentúra si robí týmto spôsobom v mediálnych a politických kruhoch reklamu, pričom sa snaží stranu prezentovať ako „varovný prst politikom“ a iné žvásty. Ukázať, že niečo nechcem dokáže každý, ale nájsť alternatívu málokto. Premenovať vládu na služobníctvo určite alternatíva nie je.
5. Prezidentskí „zbytočnokandidáti“. Toto je veľmi zaujímavá extra sorta kandidátov, veľmi podobná s bodom č.2., teda snaha o zviditeľnenie sa pred inými voľbami. Mikloško a KDS si testovali, či bude mať zmysel kandidovať do NR SR, Martináková kriesila svoje SF z mizivých preferencii, podobne ako komunisti so Sidorom atď.. Jediným problémom je, že takto vzniká potreba dvoch kôl, čo fakt nie je lacná záležitosť. Predišla by tomu možno potreba vyššieho počtu podpisov na umožnenie kandidatúry a vyššia volebná kaucia.
Dôvodov na založenie strany a jej zbytočnú kandidatúru je určite viac, ale to už by asi čitateľov unavilo. Ako z tohto bludného kruhu von? Riešením je tzv. asignovaný volebný príspevok. Kto by si chcel chcel nechať od volebnej komisie vyplatiť povedzme 5€, nechal by sa vyškrtnúť zo zoznamu voličov a mohol by spokojne ísť za tých 5€ na pivo. Volič, ktorý by odvolil, by tým zároveň priklepol vyplatenie tejto čiastky za svoj hlas svojej strane. 2% hlasov potrebné na vrátenie kaucie a 3% potrebné na vyplatenie týchto príspevkov by zostali zachované. Som na 100% presvedčený, že recesisti, ľudia čo nevedia čo s načatou sobotou a ľudia, ktorí si svoje práva necenia ani na nejakých 150 Sk a nezapína im, že „tam hore“ sa rozhoduje o oveľa vyšších pálkach a aj o vyšších čiastkach v ich peňaženkách, a iní experti by si vzali tých 5€ a neoxidovali zbytočne vo volebných miestnostiach. Tieto „čerpačky“ a „príspevkožrúti“ by stratili aj to málo svojich voličov a tým aj svoj zmysel. Zostalo by teda možno len zopár „práčiek“ a tie už by mohli byť pekne v hľadáčiku finančnej polície. Volebná účasť by sa možno zosypala na 40%, možno aj nižšie, ale volili by konečne ľudia, ktorí si svoje právo spolurozhodovať aj aspoň trochu vážia.
