Made in Slovakia
Stále tu počúvame aký máme rast HDP, nízku infláciu, ako stúpa priemerná mzda, ako sme rešpektovaní v EÚ, ako sú na tom iní horšie v ľudských právach atď.. Čo ja na to? Že je to obyčajná lož. Z troch druhov lží (lži, čertovské lži a štatistiky) je práve tá tretia kategória najhoršia. Prvé dve kategórie sú viac-menej čierno-biele voči pravde, kým tá tretia sa dá ohýbať a prekrúcať ako paragraf a pokiaľ pri nej neurobíte nejakú kažimírovinu, môžete sa vykrúcať do súdneho dňa. Rast HDP je pekná vec, ale za akú cenu? Za cenu masívneho zaberania úrodnej pôdy a otrokárskych „platov".
Nízka inflácia? Strieľate si zo mňa? Uvediem príklad zo zahraničia, ktorý sa však pokojne dá aplikovať aj u nás: Keď za Kennedyho administratívy nápadne vzrástla inflácia, štatistici urobili jednoduchý krok - zo spotrebného koša jednoducho vyradili sviečkovú a nahradili ju kuracími rezňami a bolo po inflácii. Ja svoje nákupné preferencie dlhodobo nemením, napriek tomu vidím, že míňam za rovnaký žalúdok stále viac.
Priemerná mzda je cifra, ktorá má asi takú výpovednú hodnotu ako hrubá mzda (ktorá vám nehovorí ani aká je cena práce, ani koľko vám zostane vo vačku). Ak by to malo byť ako-tak objektívne, mal by sa uvádzať modus, t.j. najčastejšie vyplácaná mzda a rovnako uvádzať jej rast a hneď by sa museli páni makroekonómovia škrabať za ušami, že ako to národu vysvetliť...
No a rešpekt eurozóny a EÚ, ktorým sa tu hrdí nejaký okresný predseda SZM? Jasné, aj ja by som rád rešpektoval vola, ktorý ma bude kŕmiť nenávratnými pôžičkami a ešte ich na vlastné náklady preperie cez známeho z druhého konca ulice a ani nebude žiadať žiadne záruky!
O ľudských právach by sme to mali nadlho, ale pokúsim sa to nejako filozoficky skrátiť. Keď je diskriminovaná podstatná časť populácie, musíte s tým niečo urobiť. Keď je to jednotlivec, môžete sa na neho, ehm, ako na placatý kameň. Teda aspoň u nás. „Nehas čo ťa nepáli!" totiž nie je u nás vonkoncom len produktom soc-prcu, ten to len zaklincoval. Dodnes si spomínam na spolužiaka z gymplu, ktorý mal tú drzosť a napísal seminárnu prácu na tému „Kde sa na našej škole porušuje zákon". Výsledkom bolo, že si ho zavolali do riaditeľne, pekne ho tam na koberčeku dusili, vyhrážali sa mu nepripustením k maturite apod.. Upozornil po odbornej právnej stránke len na reálne fakty a bez väčšieho hrmotu tým mohol škole skôr pomôcť. Jedným z bodov bolo, že známky na vysvedčenia do počítačov pred tlačou nahadzovali študenti, z ktorých niektorí nemali 18 rokov a nemali podpísané príslušné papiere o mlčanlivosti a zodpovednosti za nakladanie s osobnými údajmi a úradnými listinami. Boli teda retroaktívne napadnuteľné. Najhoršie však bolo, že študenti, ktorým by bolo odstránenie týchto nedostatkov na osoh mu začali dohovárať, že prečo sa v tom vŕta atď., až on sám sa začal hanbiť za to, že tú prácu vôbec napísal. Inými slovami, keď sa tu snažíte urobiť niečo prospešné, tak sa dostávate pred voľbu: vzdať to a vyť s vlkmi alebo sa stať bielou vranou so všetkými dôsledkami, vrátane opovrhnutia zo strany okolia.
Mohol by som pokračovať tým, akú tu máme úroveň korupcie, ktorej je Gorila len špičkou ľadovca, čo je to za byrokraciu, kde vás stavebné povolenie na záhradnú chatku donúti stavať načierno alebo dávať úplatky, akú tu máme justíciu, kde sudcovia jednou rukou sami sebe prisudzujú „odškodné" a druhou si prilepšujú za púšťanie vrahov a mafiánov na slobodu, akú tu máme políciu, ktorá nemá problém vymlátiť pokojnú demonštráciu hlava-nehlava... Budem šetriť nervy. Svoje aj vaše.
Protinožci
Prvýkrát som odborne (teda mimo zemepisu) narazil na informácie o Novom Zélande pred asi jedenástimi rokmi, keď som písal študentskú prácu o odpadovom hospodárstve a porovnával som Bratislavu, Viedeň a Auckland na NZ. Už vtedy ma tá krajina zaujala prístupom v tejto oblasti. Vyseparovať môžete takmer všetko, skládkovanie je tam úplne okrajovou záležitosťou. Asi to bude aj tým, že zmesový odpad vám mesto odvezie len v špeciálnom 50-litrovom vreci, ktoré mesto predáva po 35 NZD (cca 23 EUR).
Druhý krát som na bližšie informácie o tejto krajine narazil v rozhovore s bývalým novozélandským ministrom výstavby, ktorý opisoval protrhové reformy vo svojej krajine, ktoré mali obrovský sociálny dopad, no napriek obavám pozitívnym smerom. Ak si chcete prečítať preložený prepis jeho prednášky, nech sa páči: http://www.iness.sk/stranka/3114. Medzi najzaujímavejšie postrehy patrila napríklad skutočnosť, že v čase jeho nástupu do úradu malo toto ministerstvo 28,000 zamestnancov. V čase jeho odchodu tam bol už len on, aby mal kto zhasnúť. Druhým výborným postrehom bol spôsob, ako robili reformy a dereguláciu: zamestnali najlepšie mozgy na jednotlivé oblasti a povedali im, aby sa správali, ako keby v tých sektoroch žiadne zákony neboli a na čistý papier im napísali zákony, podľa ktorých by ten-ktorý sektor fungoval najlepšie.
V čase nástupu tejto reformnej vlády(1984) bola na NZ nezamestnanosť cez 11,6%, teraz je na úrovni 6,6%. Krajina má najnižšiu úroveň korupcie na svete, je tretím najlepším miestom na podnikanie na svete. Priemerná mzda je v prepočte cca 2,000,-€/mes. v porovnaní s našimi 800,-€/mes.. Pred štyrmi rokmi ste za jedno euro v banke dostali asi 5,5 AUD, dnes je to zhruba 1,6 NZD.
Ak si porovnáme vymožiteľnosť práva, tak my sme tu dobrých 100 rokov za opicami. Čo sa týka jednoduchosti daňového systému, tak horko-ťažko sa k nemu doťahoval náš systém rovnej dane, ktorý naša najväčšia Gorila s pánom grafológom práve pochovali. Na NZ nepoznajú napr. daň z nehnuteľnosti a spotrebné dane sú tiež na jednotnej fixnej úrovni, kým my tu máme iné sadzby na benzín, naftu aj LPG a som zvedavý, kedy bude diferencovaná daň na 90mm a 100mm cigarety.
Dotácie pre súkromné firmy? Taktiež sa nekonajú. Náš okresný SZMáčik tu narieka, že nemá z čoho vyplatiť učiteľov, ale veselo prihodí 120 mil.€ vybraným súkromným firmám a pre istotu sa zaručí splácať miliardové sekery za krajiny, o ktorých bezpečne vieme, že nikdy svoje sekery nesplatia.
Tak záverom: Snažil som sa v tejto krajine niečo urobiť, bohužiaľ, bol som pokladaný za blázna a asi som ním aj bol. Osem rokov tu bojujem s veternými mlynmi a mám toho dosť. Takže keď sa mi podarí predať byt, viete, kde ma máte hľadať. Aspoň bude pre mňa moja rodná krajina otočená tak, ako je to v realite. Čo bude pre mňa dňom, bude pre vás noc a naopak...no a ten slávny rozhlas bude pre mňa tiež konečne normálnou pyramídou.
