a viem o sebe niečo,
veďme spolu dialóg,
aj Ty vieš o sebe niečo,
si vo mne,
ja bez Teba-moje ja, nie som nič..
povedz niečo o sebe,
o mne, o nás dvoch,
aj ja skúsim...
s Tebou viesť dialóg..
Na úvod sa patrí predstaviť,
a tak tu splietam verše,
o človeku, čo sa nevie zastaviť
a učiť sa mu nechce.
O človeku, čo dozrel v čase,
a predsa detstvo šetrí si,
bez neho by bol hrdlo fľaše,
čo štupľom hockto zadusí.
O človeku, čo chce žiť sen
a dávať kvetom krídla,
chce s úctou prežiť každý deň
a na cestu sa pýta.
O človeku, čo chodí v daždi
s bublifukom, svojím priateľom,
vďaka, ktorému sa usmeje každý,
čo stretne tých dvoch so spevom.
O človeku, čo nemá zákony,
len pravidlá od Lásky,
čo stromom dáva poklony, a
j vtákom za ich hlásky.
O človeku, čo chce žiť večne,
s Tým, kto núka tento dar,
o dievčati, čo vie byť nežné,
no vie aj upliesť dáky svár.
O človeku, čo sníva cez deň,
a dúhu vidieť za zázrak má,
maľuje si v srdci jeseň
a tulipánom mená dá...
to som ja, teší ma... J
Poznáš ma takto, moje Ja?..
popíš ma mojimi snami, čo v Tebe sídlia,
popíš ma, čo mi dáva krídla,
a čo mi drží nohy?
Ty vieš, povedz...
