Písmo:
A-
|
A+
kvapky spomienok
kopec na nich hrdze
je.
Mali byť už dávno
na cintoríne hlások
tie písmená večerou
sú hladným bláznom.
Nepúšťa ich sem
aj tak sa votrú
škárou v okne
netesnenom.
slzy žien sú skvapalnenou
lžou, povedal mudrc
v autobuse.
takých sú dnes plné svety,
mužov,
čo vyváľajú poklad v hnuse.
nevedia nič.
ja predsa neklamem.
dnes. klame nebo
zem, že chcelo
byť jej snom.
a potom odíde.
tam, kde kvapky kreslia tieň
a mihotavý sen sa dostane
odtiaľ sem.
napršané!
vypnite ten dážď!!!
spravte mi veľký parazól,
v mojom svete predsa pršalo,
vždy len keď som bola pripravená.
skončí sa každý sen
a príde nový zase. len
a naprší mu do nosa.
vlak, čo mu tečú koľajnice
po nociach.
do oblakov a potom zase
sa vyprší na mňa
v jeden presne takýto deň..
