Som už na priváte, včera sme sa nasťahovali,
všetko upratovali,
dnes sme vstali o desiatej,
o deviatej nám začínala škola,
proste nádherný, (ešte k tomu aj vcelku teplý) študentský deň,
baby boli v obchode, kúpili všetko potrebné,
ale aj tak som mala chuť ísť nakupovať,
nemala som ani veľa prachov, ani predstavu čo,
len som si vymyslela, že možno mi bude treba skicár,
(študujem slovenčinu, skicár nikdy nevyužijem :) ),
tak som sa asi pol hodinu terigala medzi regálmi,
našla som voňavé sviečky, 8ks/25SKK,dobrá cena,.. (nemám čuch, sú mi na nič :) ),
našla som aj skicár, jediný v celom obchode, ktorý nakoniec nešiel nablokovať a nepredali mi ho...
(zbytočne stratený čas?)
Keď som sa vracala na byt, hovorím si,
trošku sa prejdem (v teplákoch po Klokočine:) ),
zrazu som ju zbadala,
vychudnutú dievčinu na vozíku,
uvedomelá babena,
podídem k nej:
"Očuj kočka, zveziem Ťa?" (povedala som to milo, takže sa priveľmi nezľakla:) )
"Nie, nie, ja sa len tak túlam!"
"Tak máš smolu, lebo aj ja..." povedala som (naozaj som bola milá:))
a už-aj som držala "kormidlo".
"A kde bývaš?" spýtala sa.
Tak som ukázala na bytovku,
len-tak mávnutím ruky,
a už sme kecali (ani jedna z nás asi nie je veľmi tichá:)),
pýtala som sa jej, prečo sa túla a tak,
hovorila mi všetko, o svojej rodine,
o mladšom bratovi, ktorý je narkoman
o otcovi, ktorý jej pred tromi mesiacmi zomrel,
o priateľovi svojej mamy, ktorý pije a neplatí žiadny poplatok za byt,
o mame, ktorá sa nenechá zahanbiť a pije s frajerom, pretože ho ľúbi iba, keď je napitá,
o ženatom bratovi, ktorý ju rozmaznával a asi nemôže mať deti,
taká normálna rodinka...?
Tak som jej rozprávala o mojej rodine,
o mojom bratovi, o otcovi, o mame, o všetkom,..
Hodinu som ju vozila po Klokočine
a predsa mi ona spravila stokrát väčšiu službu,
sily má na rozdávanie,
tá malá, útla, 32-ročná žena,
ktorá má takú silu...
Keď sme sa lúčili, na prízemí jej bytovky,
šmátrala, vkuse niečo hľadala pod sebou,
nenašla..
Keď som sa vracala od nej späť do nášho študentského hniezda, našla som,
jej druhú rukavicu,
tróni tu vedľa mňa a teším sa z toho, že mi dáva možnosť zase ju stretnúť,
ju-ten môj zázrak dnešného dňa!
Náhody neexistujú, výkresy nemám, chvalabohu, veď načo by mi boli?
Mám vonné sviečky s arómou zeleného jabka, ktoré nikdy neucítim,
mám však rukavicu a možno novú prieteľku...
Svět je malej a o náhody tady neni nouze.. (Lotrando a Zubejda)
Náhody neexisujú!
(Vieš, že Ti verím, Tati?)
