"Bastiánko, ide brm-brrrm,
poď na kraj,
Bastiánko, poslúchaj,
Sebastián, nehnevaj ma hneď ráno!"
Bastiánko mal tieto výkriky v paži.
Tak sa ten chlap rozbehol, takmer mu bolo do plaču,
auto sa rútilo nemalou rýchlosťou.
Skočil k svojmu naoblekanému, vyfintenému, maličkému Bastiánkovi,
dal by za neho život.
Za jeho očičká, noštek aj za štyri labky.
Takto sme dopadli obliekame psov, dávame im všetku lásku
a rodeniu detí sa úspešne bránime,
veď "decko" je predsa drahý špás...
A je mi z toho pod psa. :(