Pre svet sme vždy buď fanatici alebo len birmovkou ošmahnutí ateisti. Nič iné. Vlastne: ešte babky ohovárajúce v kostole.
A mňa to vždy vedelo šialene uraziť. Vedela som kričať z plných pľúc, že viem komu som uverila..
A dnes už len potichučky sedím v kostolnej lavici a boľavo si hryziem do jazyka hneď, ako ju opustím, aby som nebola jednou z tých "odsúdeniahodných" babiek. Neviem, o čom to celé je.
Svedectvo akosi uniká.
A žiadna zmena k lepšiemu.
A aj na fejsbúku sa ten istý človek dá do skupiny: "Milujem Ježiša" rovnako veľkou rýchlosťou ako do: "Mám v p..." bez bodiek.
Neviem, či som naivná, ale On to takto asi nechcel.
Byť v prvom rade dobrým človekom, to čítam medzi riadkami.
O to mu asi išlo.