REAKCIA NA VYRADENIE BLOGU QLF ZO SEKCIE VYBRALI.SME
Náš blog bol vyradený z kategórie Vybrali SME. V prvom momente ma toto rozhodnutie vôbec nezaskočilo. Konkurencia je predsa prirodzená vec, je úplne normálne, že vás dosť často prevalcuje a pokiaľ sa tak deje spravodlivo a prirodzene, je to v akomkoľvek ohľade konštruktívne a progresívne.
Napriek tomu a hlavne pre našu vlastnú informáciu, sme sa rozhodli požiadať o zdôvodnenie vyradenia nášho blogu adminov SME blogov. Dostali sme zarážajúcu odpoveď. Nejednalo sa o žiadny rapídny pokles našej čítanosti, ani o vznik iného a lepšieho blogu s podobným zameraním, ale o kritické pripomienky iných blogerov, čitateliek a čitateľov QLF blogu. Vraj ani odozvy v diskusiách nie sú priaznivé, napísal nám admin. Napadlo mi – je kóšer súdiť a degradovať našich autorov a autorky za nepriaznivé reakcie a komentáre čitateľov a čitateliek? Je skutočne tým najadekvátnejším riešením vyradiť náš blog zo sekcie Vybrali SME? Asi hej. Bude mať menšiu čítanosť a kto ho nepozná, nedostane sa k nemu náhodou. Chcú mať admini a adminky SME blogov pokoj a menej starostí s riešením homofóbnych e-mailov o tom, ako náš teplý blog kazí morálku, zahlcuje normálny heterosexuálny priestor teplými žvástami a rúca tradičné hodnoty? (Sic!)
Chcem odkázať adminom a adminkám, že ľudia, ktorí v diskusiách vystupujú homofóbne, vulgárne a ofenzívne sa nestratia a neprestanú nás čítať, aj keď budeme vyradení z Vybrali SME. Sú to ľudia, ktorí nás čítajú pravidelne a pre ktorých je tvorba podobných komentárov duševnou potravou a som si istá, že adresu nášho blogu majú už dávno uloženú v obľúbených záložkách svojich počítačov.
Chcem odkázať adminom a adminkám, že svojím rozhodnutím zabránili novým čitateľom a čitateľkám nájsť náš blog a objaviť inteligentný, otvorený a primerane provokačný priestor, ktorý sa pravidelne venuje témam sexuálnych menšín. Sme jediným skupinovým blogom s periodicitou dvoch článkov za týždeň.
Chcem odkázať adminom a adminkám, že mi ich rozhodnutie pripomína rozhodnutie Rozhlasovej rady z roku 2007, ktorá po odvysielaní relácie o spolužití lesbického páru, a po obdržaní JEDNEJ(!) sťažnosti, odporučila Slovenskému rozhlasu zaraďovať podobné relácie až po 22hej hodine (mimochodom, táto relácia vyhrala jedno z ocenení Novinárskej ceny 2007). Chcem vám len dobre – a preto gejovia a lesby, do búdy! Cítim z tohto rozhodnutia podobný odkaz degradácie neheterosexuálnych ľudí. Cítim z neho trest, za niečo, za čo sa na Slovensku netrestá a nemôže trestať. Cítim z neho aj pasivitu, ignoranciu a strach zdieľať iný, nemajoritný názor.
Chcem odkázať adminom a adminkám, že som bola nadšená reklamnou kampaňou denníka SME a že som bola hrdá a spokojná, že náš blog visí práve na webových stránkach SME. Dovolím si adminom a adminkám pripomenúť heslá tejto reklamnej kampane:
SME NEÚSTUPČIVÍ, keď je ohrozená spravodlivosť.
SME NETOLERANTNÍ, keď sa toleruje agresia.
SME DRZÍ, keď čelíme arogancii.
SME TVRDOHLAVÍ, keď odkrývame tvrdú realitu.
SME NEZNESITEĽNÍ, keď kritizujeme rozkrádanie.
SME DOTIERAVÍ, keď odhaľujeme klamstvo.
SME OTRAVNÍ, keď pátrame po podstate.
SME OSTRÍ, keď bojujeme proti podvodom.
A hlavne by som dala adminom a adminkám do pozornosti posledné dva slogany:
SME DRSNÍ, keď poukazujeme na hlúposť.
SME NEPRÍJEMNÍ, keď nazývame veci pravými menami.
Na záver si dovolím už len odkázať a poznamenať, že náš blog nekončí, že práve naopak, bude pokračovať, že lesby, gejovia, bisexuáli, bisexuálky a transsexuálni ľudia budú na našom blogu ešte drsnejší poukazujúc na ľudskú hlúposť, ešte drzejší čeliac arogancii a ešte nepríjemnejší – nazývajúc veci PRAVÝMI MENAMI.
Romana Schlesinger
