Tak napríklad taký Štefan Kocán. Ruku na srdce, počuli ste niekedy toto meno? Nie? Nič si z toho nerobte, nebyť skvelého projektu „The Met Opera: Live in HD", vďaka ktorému môžeme sledovať priame prenosy z Metropolitnej opery v New Yorku v Divadle Aréna, nevedel by som o ňom ani ja. Pritom ide o jedného z najperspektívnejších basov svetovej opernej scény a za 3 sezóny stihol v MET otočiť už 4 postavy: Kráľa v Aide, Ferranda v Trubadúrovi, Sparafucileho v Rigolettovi a o niekoľko dní sa predstaví ako Komtúr v Mozartovom Donovi Giovannim. Ak mám nájsť športové synonymum, poviem to takto: Štefan Kocán už 3 sezóny pravidelne nastupuje v základnej zostave Realu Madrid a na svojom poste patrí k najlepším na svete. Keby nepatril, tak by ho generálny riaditeľ MET Peter Gelb (alebo Mourinho ak chcete) neobsadzoval, lebo na ulici pred Lincoln Center stojí ďaľších 10 skvelých basov, ochotných kedykoľvek za Štefana zaskočiť, najlepšie natrvalo. Vedeli ste o ňom?
Alebo Pavol Bršlík. Neskutočne cieľavedomý pracant, ktorý to z pozície odmietnutého tenora v SND dotiahol tak vysoko, že jeho kalendár je dnes plný na 3 sezóny dopredu. A to hovorím opäť o tých najlepších „štáciách" ako sú spomínaná MET, alebo londýnsky Royal Opera House, či berlínska, mníchovská alebo viedenská Staatsoper. Renomé si vybudoval ako jeden z najlepších mozartovských tenorov súčasnosti a v súčasnosti s rovnakým úspechom spieva Gennara v Lucrezii Borgia (2.12. v Bratislave v rámci BHS), Alfreda v Traviate alebo Lenského v Oneginovi. Mali ste možnosť niekde o tom čítať?
Dalibor Jenis je ďaľším v rade, ktorého úspechy sú slovenskými médiami ignorované. Myslím si, že neexistuje väčšia pocta ako keď vám taliani vo svojej opernej mekke La Scala dovolia spievať Verdiho Rodriga v Donovi Carlosovi. Alebo keď spievate v Los Angeles Onegina a v publiku vám aplauduje sám Placido Domingo (šéf LA Opera). Pravdepodobne sa budem opakovať, ale asi ste o tom nevedeli.
O Miroslavovi Dvorskom síce vieme, že má peknú záhradku a že sa o ňu rád stará, ale vieme aj to, že v La Scale za posledné roky odspieval možno viac predstavení ako v SND? Môže to operný spevák dotiahnúť ešte vyššie?
A to som nespomenul Máriu Porubčinovú (onedlho sa predstaví na legendárnom festivale Glyndenbourne ako Dvořáková Rusalka) a Richarda Švedu (stály sólista v nemeckom Düsseldorfe).
Jediná, kto sa ocitol v zornom poli slovenských novinárov je Adriana Kučerová. Je pravdou, že viac ako o jej úspechoch sa dočítate o tom, či chodí alebo nechodí s Tůmom, ale mňa by viac zaujímalo niečo úplne iné.
Takže, kde je problém? Nedá sa všetko zvaliť na novinárov. Všetká česť Pavlovi Ungerovi (Pravda), Michaele Mojžišovej (SME) alebo Monike Macháčkovej (Život), teda redaktorom či recenzentom, ktorí z času na čas o operných spevákoch píšu. A píšu dobre. Ale nieje to trošku málo? Iste, svoj podiel „viny" na svojej mediálnej „neexistencii" majú aj samotní speváci. Vraví sa, že „nemému decku ani vlastná mater nerozumie". Ako sa má novinár o úspechoch spevákov dozvedieť? S výnimkou Štefana Kocána a Riša Švedu, ani jeden z nich nemá vlastný oficiálny web, na ktorom by sme sa dozvedeli novinky, najbližšie vystúpenia, prečítali si reakcie zahraničných novinárov na ich výkony. A to je v dnešnej elektronickej dobe výrazné mínus. Pochopili to aj Anna Netrebko, Dmitri Hvorostovsky alebo Jonas Kaufmann, ich weby sú takmer denne zásobované všetkým, čo môže ich fanúšika zaujímať. Hvorostovsky dokonca zašiel tak ďaleko, že svojim fanúšikom na Facebooku pravidelne odhaľuje zákulisie operných inscenácií (alebo zážitky na dovolenkách) prostredníctvom vlastnoručne nakrútených krátkych videí.
Je ešte jedna možnosť, operný spevák môže zdvihnúť telefón a zavolať novinárovi. No neviem si ceľkom dobre predstaviť Dalibora Jenisa ako volá Monike Macháčkovej a prosí ju, aby napísala o tom ako jeho Oneginovi v LA Opera tlieskal samotný Domingo.
Východisko z tejto absurdnej a smutnej situácie vidím v založení nového média (na začiatok možno iba elektronického), ktoré sa detailne bude venovať dianiu na slovenských operných scénach, no zároveň bude mapovať účinkovanie slovenských operných spevákov v zahraničí. Inak ostaneme pri tom, že o Bršlíkovi budeme vedieť len to, že je fešák, o Jenisovi, že má rád jazz a o Kučerovej, že na plese v opere mala šaty od Borisa Hanečku.
