Moji priatelia vedia, že som operný fanatik. Asi 5 rokov dozadu mi „ruplo v bedni" a jedného dňa ma prestalo baviť počúvať pop, jazz, rock... Toto všetko som vymenil za Operu a klasickú hudbu ako takú. Som si istý, že je za tým istý flashback z detsva o ktorom možno napíšem nabudúce, no od istého dňa počúvam „klasiku" na raňajky, na obed, večer, v posteli, vo fitku, v aute, vo vani, pri ...., no proste všade a hlavne vo veľkých dávkach. „Klasika" okolo mňa vytvára istý bezpečnostný, ťažko preniknuteľný planktón, ktorý má chráni pred nekultúrnou stupiditou našej každodennej mediálnej reality, česť výnimkám. Nehovoriac o tom, že si ju užívam a každá chvíľa v jej spoločnosti má „wellness" účinok na moje nervové bunky. Bez nej si svoj život jednoducho neviem predstaviť. Z tohto dôvodu sa z času na čas snažím nalákať svojich priateľov na operné predstavenie či už vo forme návštevy divadla alebo priameho prenosu z Metropolitnej opery a ponúknuť im tento nesmierne chutný koktejl adrenalínu, humoru a vášne. No narážam na odpor. Dovoľte, aby som na nasledujúcich riadkoch zmietol z povrchu zemského tie najotrepanejšie predsudky, ktoré počúvam stále dookola.