Štefan Kocán vystupuje už tretiu sezónu v Metropolitnej opere v New Yorku a od generálneho manažéra „MET-ky" Petra Gelba má na stole viaceré zaujímavé ponuky aj do ďaľších sezón. Nedávno debutoval v La Scale a spolupracuje s takými osobnosťami ako sú Daniel Barenboim, Fabio Luisi či Marco Armiliato. Keď sa ho spýtate ako je možné, že mu v minulosti nebolo umožnené absolvovať v Slovenskom národnom divadle ani predspievanie (interný konkurz pred zástupcami divadla), iba kývne plecom a povie: „V časoch mojich profesionálnych začiatkov som mal záujem v SND predspievať, avšak zo strany SND nebol záujem s odôvodnením, že ponuka basov je dostatočne široká." Do vtedajších pomerov na pôde našej prvej opernej scény nevidno, rovnako ako nemá zmysel menovať spomínaných „zástupcov divadla" (veď oni sa v tomto texte nájdu). No iste dovolíte autorovi blogu jeden krátky komentár: argumentovať „kvantitatívnym odmietnutím" a ani neumožniť možnosť predviesť svoje kvality na nezáväznom konkurze sa z pohľadu nestranného pozorovateľa môže javiť nielen ako nepochopiteľný alibizmus, ale aj ako prejav desivej nekompetentnosti.
S odstupom času sa Kocánova (ne)prax v SND javí ako veľké životné terno. Po odmietnutí jeho kroky smerovali naspäť do Rakúska, kde už mal „odkrútené" štúdium na viedenskom konzervatóriu pod vedením legendárneho svetového basistu Jevgenija Nesterenka. V rýchlom slede prišlo získanie stáleho miesta prvého basistu v Linzi, získanie "Eberhardt Wechter Preis" udeľovanej každoročne za najlepšie výkony mladých spevákov až po debut vo viedenskej Štátnej opere. Vo Viedni sa veľmi rýchlo vypracoval medzi rešpektovaných interpretov tzv. „vysnívaných postáv basového odboru " ako sú Komtúr (Mozartov Don Giovanni), Veľký inkvizítor (Verdiho Don Carlos) alebo Raimondo (Donizettiho Lucia di Lamermoor).
Je férové spomenúť, že po Kocánovom raketovom štarte nielen na rakúskej opernej scéne, ale aj na scénach ako sú Teatro del Liceu v Barcelone alebo Opera Bastille de Paris, prišla ponuka aj z Bratislavy. Štefan Kocán na to spomína takto: „Po mojom debute vo viedenskej štátnej opere mi v roku 2005 zavolal pán Marián Chudovský (riaditeľ Opery SND v rokoch 2002 až 2006) s ponukou zaspievať si Inkvizítora v koncertnom prevedení Dona Carlosa na BHS. Po tomto predstavení mi ponúkli repertoárový plán divadla na nasledujúce štyri roky s tým, že si môžem vybrať čo chcem, čo som veľmi rád prijal. Potom však prišlo k zmene vedenia divadla a kontakt so SND sa prerušil". Bolo by naivné domýšlať si, že opätovný nezáujem zo strany Bratislavy naštartoval ponuky zo scén o ktorých sa hovorí „že vyššie už sa asi nedá", no naozaj to tak pôsobí...
Postupne nadišiel vhodný čas na debut v Štátnej opere v Mníchove, v Lyric Opera v Chicagu či na scéne, ktorá je z pohľadu širokej svetovej verejnosti považovaná za jednu z dvoch najpopulárnejších - v Metropolitnej opere v New Yorku. V Lincolnovom centre Kocán vystupuje už tretiu sezónu a postupne prešiel postavami ako sú Kráľ (Verdiho Aida), Sparafucile (Verdiho Rigoletto), Fernando (Verdiho Trubadúr) či Komtúr (Mozartov Don Giovanni). Jeho výkony po boku hviezdnych kolegov ako sú Sondra Radvanovsky, Dmitri Hvorostovsky, Mariusz Kwiecien alebo Marcelo Álvarez môžu sledovať aj operní fanúšikovia na Slovensku vďaka priamym prenosom z MET v bratislavskom Divadle Aréna.
Čerešnička na torte prišla nedávno (december 2011) keď debutoval aj na tej druhej „mega populárnej" scéne, teda v milánskej La Scale. A to rovno pod taktovkou Daniela Baremboina! V Mozartovom Donovi Giovannim sa Kocán sa ocitol v zostave, ktorú možno pokojne nazvať aj ako „crème de la crème" svetovej opernej špičky. Veď posúďte sami to obsadenie: Anna Netrebko, Bryn Terfel, Barbara Frittoli, Giuseppe Filianotti, Peter Mattei, Kwangchul Youn. Na lepšiu "štáciu" sa už hádam ani nemožno dostať...
Iba ak do Bratislavy :-). Tá sa už na Kocánov sobotňajší koncert pripravuje a teší s maximálnym očakávaním, ktorú si tento výnimočný umelec zaslúži.
