V srdci mám ten omamný pocit, ako keď listujem v starých albumoch... stužková, priateľ, prvá dovolenka, prvý krát v lietadle, moje obľúbené detaily tvárí... Aké je príjemné vrátiť sa a znova sa vžiť do príbehov, zaspomínať... Otváram moje obľúbené blogy... nie je ich veľa, presnejšie dva...ale o to viac som ich mala rada... Jéj, Miriam je maminka...a stále tak neodolateľne a neprekonateľne nádherne píše. Mám ju neskutočne rada. Vždy ma dostane. Nič sa v tom nezmenilo. Otvorím ďalší. Oskar stále nepíše. Škoda. Premýšľam čo s ním asi je. Je to bojovník a závidím mu všetku tú odvahu ako sa vždy rútil vpred naprieč celému svetu. Nerobil výnimky. Možno mu len došli slová. Tak ako mne. Občas sa to stáva. Ale napriek všetkému som vďačná celej tejto mojej rodine.
Henry Miller napísal: „Rozvíjaj záujem o život, ako ho vidíš; o ľudí, veci, literatúru, hudbu - svet je taký bohatý, pulzuje štedrými pokladmi, krásnymi dušami a zaujímavými ľuďmi. Zabudni na seba."
No, mne sa to podarilo. Našla som tu krásne duše a zaujímavých ľudí. A v tom ten štedrý poklad...
