Vodičský som si vybojovala pred štyrmi rokmi. Po prvý krát ma zastavili až nedávno.
Poviem Vám, bolo to fakt stresujúce. Mala som zapnutý pás, zapálené svetlá, dodržiavala som rýchlosť, auto bolo v poriadku. Keď som však videla ako policajt dvíha tú placku na znak zastavenia, v momente sa mi roztriasli ruky, oblial ma studený pot a v očiach som mala previnenie dvojnásobného vraha. Ledva som vedela zastať. Aj doklady som hľadala neúmerne dlho a keď som ich odovzdávala, všimla som si, ako sa mi ruka stále chveje. Potom sa stalo to, čo som vôbec neočakávala. Policajt sa na mňa usmial, vrátil mi doklady a zaželal šťastnú jazdu. V strese sa vôbec neviem správať, tak som mu na oplátku nepovedala žiadne milé slovo, len pomaly vyštartovala.
Tak toto bola tá slávna policajná kontrola? To tohto sa všetci boja? Na toto nadávajú? Policajt si robí len svoju prácu a pokiaľ neporušíte žiadny predpis, čoho sa báť?
Uznávam, že nie všetci z nás majú podobné pozitívne skúsenosti. Rozhodne sa mi však nepáči, keď z každej strany prúdia nadávky, napríklad na aktuálnu akciu. Policajti si vraj dopĺňajú rozpočet, zháňajú peniaze na trinásty plat a podobne. Možno je to pravda, ale to je vedľajšie. Hlavné je, že sa im to darí veľmi dobre práve vďaka nám – vodičom.
Prečo si nezapneme pás, nepribrzdíme. Nie pre nejakého Jastraba, ale sami pre seba a pre iných účastníkov premávky. Viac tolerancie, menej ťažkých nôh na plyne a nie nadávať na tých, ktorí si robia len to, čo majú v náplni práce tak, ako predavačka predávať, vodič šoférovať ...
