Pani s dcérou čo bola objednaná pred nami vyšla po 5 minútach. Čakal som, že budeme hneď na rade. Nik nás nevolal hodnú chvíľu. Rozhodol som teda zaklopať, napriek výslovnému zákazu nalepenému na dverách ordinácie. Nik neotváral.
V tom sa do čakárne dovalí pán s kufríkom, zaklope 3 krát a je vpustený dnu. Asi tajné heslo, pomyslím si. Pán ponášajúci sa na opravára, po 15 minútach vychádza von. Ide po niečo, načo zabudol asi v aute a o chvíľu je naspäť. Nesie spreje. Ešte šťastie, že mám v mobile Angry Birds a malá sa nenudí. Po pol hodine od objednaného času sa dostávame dnu. Prehodíme pár zdvorilostných fráz. Sestrička sa ospravedlní a vysvetlí mi prečo sme museli čakať. Díler prišiel s tovarom. Malá sadne na stoličku, otvorí ústa a za 2 minúty sme von.
Pani doktorka si nezabudne splniť marketingovú úlohu a dá nám vzorku zubnej pasty, tej najlepšej pre deti samozrejme.
Ešte „šťastie“, že pacient je dôležitejší ako biznis. Veď v zdravotníctve biznis nie je! Realita je však iná!
Blog podporíte aj na vybrali.sme.sk
