Bolo to hrdinstvo, odhaľujúce skutočné zákutia slovenského zdravotníctva alebo úplne bláznovstvo a egoizmus lekára, ktorý v TV priamo a otvorene povedal to, čo si dlhodobo myslí slovenská verejnosť? Dary, všímné a úplatky sú trvalou súčasťou zdravotníctva. A nemyslím len tie drahé verejné obstarávania rôznych CT prístrojov, upratovacích služieb, či vyberanie parkovného pri poliklinikách a nemocniciach, ale v mnohých prípadoch v situáciách, kedy je človek odkázaný na urgentnú pomoc lekára.
Najcynickejšie vyznievajú slová, ktoré odzneli z úst p. Liptáka: “Kto na to nemá, má smolu.“ Akýkoľvek význam v súčasnosti prisudzuje dotyčný lekár týmto slovám. Poradovníky na operácie sŕdc, bedrových kĺbov či žlčníkov, sú dlhé a čas neúprosný. Faktom je, že v zdravotníctve je to po predražených nákupoch najkritickejšie miesto, ktoré poskytuje najväčší priestor na "dary".
Pokiaľ nebudeme chcieť vedieť a vidieť koľko stojí naša liečba a že reálne za tieto služby platíme vo forme zdravotného poistenia, dovtedy bude priestoroch na pochybné dary a ďakovné bonboniéry s kávou. Nepomôže ani naivná predstava vládnej strany, žezrušením poplatkov sa financovanie zdravotníctva vyrieši.
V zdravotníctve bolo, je a bude nedostatok peňazí. Príkladov ako zastaviť neefektívne míňanie je zaručene mnoho. Jeden príklad za všetky sa ukazuje v prípade sťahovania centrály VšZP z dvoch vlastných budov do súkromného prenájmu, presne v duchu reformy ESO. Kým ostatné štátne inštitúcie sa presúvajú zo súkromných priestorov do nevyužitých priestorov vlastnených štátom.
Ďakujem aj za šírenie článku naVYBRALI.SME.SK
