Rok 1918 je symbolom doby, kedy sme ako Slovensko a Slováci, stali súčasťou vlastného štátu – Československej republiky s prezidentom T. G. Msarykom, ministrom zahraničia E. Benešom a ministrom vojny Mi. R. Štefánikom. Sen o spoločnom štáte Čechov a Slovákov náhle zmenil Mníchovský diktát (30. Septembra 1938), ktorý viedol k zásadnému oslabeniu Československej republiky a v roku 1939 ku vzniku prívesku nacistického Nemecka – Slovenskému štátu.
Ani po skončení 2. sv. vojny nemal spoločný štát na ružiach ustlané. V 1948 (februárovým prevratom) prevzali moc v krajine komunisti, ktorí ju uvrhli do „doby temna“ na celých 40 rokov. Ale aj počas 40 rokov komunistickej nomenklatúrnej diktatúry sa diali zlomové udalosti. Najvýraznejšou bola Pražská jar (1968). Snaha o demokratizáciu krajiny bola potlačená inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. Tie vpadli do našej krajiny na základe tzv. pozývacieho listu so žiadosťou o zásah proti kontrarevolúcií.
17. novembru 1989 - Nežnej revolúcii a zmene diktatúry na demokratické zriadenie, predchádzala Sviečková manifestácia v roku 1988. Požiadavka občanov na náboženské a občianske práva a slobody. Sila študentov, hercov, divadelníkov a občanov dokázala vytrvať a docieliť zmenu - umožniť v krajine v roku 1990 realizovať prvé slobodné voľby.
Neopomeniem ani ukončenie Mečiarovej vlády, poznačenej – nocou dlhých nožov, únosom prezidentovho syna, či prepojením slovenskej mafie na tajné služby. Toto všetko charakterizovalo vtedajšiu čiernu dieru uprostred Európy, ako charakterizovala Slovensko Madeleine Albrightová (bývala ministerka zahraničných vecí USA).
Všetky tieto udalosti sú súčasťou našej histórie a formovali podobu nášho demokratického zriadenia. Ukazuje sa, že aj dnes stojíme opätovne pred historickým rázcestím. V hre je podoba našej krajiny. Je na nás, či rok 2018 bude nadväzovať na pozitívny vývoj alebo negatívny, skúsenosti máme s voľbou oboch ciest.
Srdce Európy opäť krváca
Aj začiatkom roka 2018 Slovensko, jeho občania a demokracia zažívajú zlomové udalosti. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho mladej snúbenice Martiny Kušnírovej vyplávali na povrch prepojenia talianskej mafie s najbližšími spolupracovníkmi priamo v blízkosti premiéra Róberta Fica. Ani Vladimír Mečiar si nedovolil, v čase keď bol na vrchole moci, priviesť na Úrad vlády tak pochybné osoby s tak okatým prepojením na organizovaný zločin ako to spravil Róbert Fico.
Súčasná búrlivá politická situácia výrazne zneprehľadňuje situáciu. Všetci na Slovensku pevne veríme, že skutočné okolnosti brutálnej vraždy budú čoskoro vyšetrené a vinníci odsúdení. Aj keď existujú silné pochybnosti o nezasahovaní najvyšších politikov do vyšetrovania. R. Kaliňák, toho času stále minister vnútra, Prezident Policajného zboru T. Gašpar ako aj samotný premiér R. Fico na bombastickej tlačovej konferencii, položili na stôl 1 000 000 eur (v cashi). Čoraz viac sa zamotávajú do vlastných vyjadrení a o vyšetrovaní, čo v spoločnosti budí dojem politických zásahov do objektívneho vyšetrovania.
Druhou vážnou diskusiou, ktorou by sme mali podrobiť vládu je odhalenie prepojenia mafie priamo na bezpečnostné zložky štátu, tajomníka Bezpečnostnej rady SR Viliama Jasaňa a asistentky premiéra Márie Troškovej. Tento samotný fakt poukazuje na evidentné zlyhania bezpečnostných zložiek a čelných predstaviteľov, ktorí ich predstavujú. O to viac podivuhodné ticho vládne zo strany ministerstva spravodlivosti a ministerky Lucii Žitňanskej. Odpoveď môžeme nájsť pravdepodobne opätovne v spomínanom článku Jána Kuciaka: "Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky" , ktorý priamo píše ako slovenské súdy prepúšťali talianskych mafiánov na slobodu. Strana Smer – SD a jej predstavitelia sa rozhodli celú situáciu posunúť do bizarných vôd a konšpirujú o zahraničnom sprisahaní. Toto trápne divadlo zvýrazňuje ich úpadok.
Dnešné tragické udalosti odkrývajú hlbšie zakorenený problém nefungujúcich demokratických inštitútov Slovenskej republiky. Zlyhanie polície, ktorá mala chrániť; súdov, ktoré mali odsúdiť zločincov a nečinili tak. Útok na jeden z pilierov verejnej kontroly, psov demokracie, je fatálnym zlyhaním týchto inštitúcií. V tejto situácií uzurpovanie si stoličky ministra je trestuhodné hazardovanie s dôverou občanov. Táto hodnotová vyprázdnenosť nás môže stáť priveľa. Jednotlivcov život, spoločnosť jej hodnoty a riziko opätovného návratu totalitárnych režimov. Po tejto ceste sa vydali naši susedia Maďarsko, či Poľsko. Pravdepodobne sa tam samotný premiér inšpiroval konšpiráciami o sprisahaní.
Nevydajme sa cestou, ktorá nás na desaťročia odsúdi na krvácanie za ostatným drôtom. Každý z nás je rozhodujúci. Postavme za sa slušné Slovensko.
Článok môžete podporiť aj na VYBRALI.SME.SK
