Minule som šla do mesta na nákupy. S dvoma obrovskými taškami som vyšla z nákupného centra a namierila som k električke. Samozrejme horúco, ledva som vedela dovláčiť tašky na zastávku. Tam som sa ešte pražila asi desať minút kým konečne dorazila električka. Nastúpim, a tu vidím, žiadne miesto. No tak...čo už. Postojím si. Keď sa električka pohla skoro som sa zrútila na zem aj s mojim nákupom. Samozrejme každý čumel na mňa. Pozriem sa na jednu stranu, sedia tam len samí chlapi, pozriem sa na druhú stranu aj tam. Pozriem sa na stojace osoby, skoro všetky boli len dámy. No toto. Tak som sa nahnevala. Kde sme to! Na pekné slečinky vedia zazerať, ale aby jeden ponúkol svoje miesto dáme, to už nie! A to pri mne sedel celkom mladý chalan. Aj keď videl, že už nevládzem tie tašky, pozrel sa radšej nabok a kukal von oknom. Rozmýšľala som, prečo im to asi nie je trápne. Keby som ja bola na ich mieste, pre mňa by to bolo trápne vidieť ženu ovenčenú s taškami a neponúknuť jej miesto. Podobne je to aj keď človek nastupuje do autobusu, či električky. Mladí chalani sa tlačia dopredu, akoby oni boli tie dámy z minulosti, ktoré som spomínala na začiatku. Síce...nečudujem sa, vraj sa roly medzi mužom a ženou vymenili. Badať to aj na tomto jednoduchom príklade. Musím skonštatovať, že dnes je len veľmi málo skutočných gavalierov. Sú priam raritou. Chýba im úcta k ženám (aj k tým neznámym dámam), ktorá v minulosti bola súčasťou ich predkov. Vidieť, že by sa ešte mali veľa učiť od svojich starších kolegov. Prednedávnom som mala takú zlatú príhodu.
Opäť som bola v preplnenej električke, no tentokrát som sedela. Nastúpil starší pán, tak som sa chytro postavila. „Nech sa páči, sadnite si“, povedala som, načo on odvetil: „Nie slečna, športovci si nesadajú, oni musia vládať stáť“. Bola som veľmi prekvapená. Vidíte... tento starší pán bol skutočný gentleman. Kedy zažijem to isté aj s nejakým mladým pánom? Nie raz sa mi to už prihodilo, že pre staršieho pána bolo priam trápne, keď mu mladá slečna uvoľnila miesto. Ale pre mladého pána nebolo trápne tlačiť sa dopredu a uchmatnúť miesto pred dámami. Aby som však nebola len taká pesimistická (veď ja verím, že ešte sú gavalieri aj medzi mladými), rozpoviem vám ďalšiu moju smiešnu príhodu. Aj tu vystupuje mladý pán. Ale ten je medzi gavalierom aj ne-gavalierom. Hneď vám poviem prečo. Opäť známa scéna. Nastupujem do autobusu totálne unavená, s dvoma taškami. Ruky mám plné, ledva sa viem držať. Autobus sa pohne a ja sa kĺžem na jednu stranu, potom na druhú. V tom si všimnem, že na mňa pozerá jeden chalan. Sedel úplne pri mne a tak na mňa hľadel, že už nápadnejšie sa pozerať ani nedá. Najprv som nepovedala nič, hádam si všimne z mojej nervóznej tváre, že mi to vadí. Ale nie, čoraz intenzívnejšie pozeral na mňa až som dostala také nervy. Mala som sto chutí mu povedať: „Namiesto toho, že na mňa tak čumíš, mohol by si mi kľudne zobrať tie dve tašky z rúk!“. Ale zdržala som sa. Keď som vystúpila z busu, prišiel za mnou. Bol celkom milý a hneď sa mi ponúkol, že mi tie tašky odnesie a odprevadí ma na intrák. Hneď som zmenila svoj názor na neho. Bola som taká šťastná. Predsa sú ešte na svete správni chlapi......☺
