Medzi jeho svetovo najobľúbenejšie diela patrí sedemdielny epos Temná veža. Prvý diel vyšiel pod názvom Pištoľník už v roku 1982. Ku nám sa, aj to len vďaka bratom Čechom, dostal až v roku 1999, so sedemnásťročným zdržaním. Sága je inšpirovaná básnickým rozprávaním Roberta Browninga Ako Childe Roland prišiel k Temnej veži. Samotný King paradoxne priznal pri tvorbe eposu priamu inšpiráciu filmovými veľmajstrami westernového žánru - Sergiom Leonem, Samom Peckinpahom či dokonca Akira Kurosawom. Dielo nepochybne nesie aj odkaz J. R. R. Tolkiena a jeho Pána prsteňov.
King vo svojom výpravnom rozprávaní opisuje putovanie pištolníka Rolanda a jeho hľadanie Temnej veže. Prostredníctvom cestovania v čase a priestore sa k nemu postupne pridávajú narkoman Eddie, Susannah – dievča na vozíčku, chlapec Jake a „brumlák“ Ochu (český preklad Lindy Bartoškovej je skutočne skvelý! ). Táto veselá partička, pri ktorej je paralela so Spoločenstvom prsteňa viac ako očividná, bojuje počas strastiplnej cesty nielen s rôznymi mechanickými alebo nadpozemskými monštrami... Mnohokrát sú totiž tým najťažšími súpermi práve ich vlastní démoni - Eddie a jeho mŕtvy brat, Susannah a „tá druhá“ v jej hlave alebo Roland a temné tiene z jeho mladosti.
Autor vsunul do deja aj hrdinov z iných svojich diel (otec Callahan), v jednom z posledných dielov je dokonca jednou z postáv samotný Stephen King (že sa v ňom v ňom vykreslí ako zúfalý alkoholik a dokonca sa „nechá zomrieť“ asi prekvapí málokoho). Epizódy v jednotlivých dieloch sú rozvrstvené do viacerých časopriestorových rovín, popri deji tak odhaľujú minulosť jednotlivých hrdinov a pred čitateľom tak postupne odkrývajú aj tamojstvo Temnej veže.
Posledný diel ságy, Temná veža, vyšiel v Štátoch v roku 2004. Jej fanúšikovia v USA to už majú „za sebou“, my na Slovensku a v Čechách si ohrýzame nechty, ja skoro do krvi. Mnohí neodolali a kúpili si originálnu verziu. Určite tú chvíľu vydržím, mal by som strach, že magickú atmosféru a strhujúci dej príbehu pištoľníka Rolanda by som utopil v urputnom boji so slovníkom. Sedemnásť rokov meškania v prípade prvého dielu však naozaj nie sú ničím v porovnaní s čakaním na diel posledný. „Majster hrôzy“ sa opäť raz nevedomky zahráva s našimi nervami.
