Vychádzame s Michaelou z kina, MFF Bratislava moc chutí, už tretí rok po sebe. Na tomto festivale telefóny v sále takmer nezvonia, tie filmy sú dosť vzácne a ľudia si to vážia. Po predstavení však všetci ihneď vyberajú z búnd a kabeliek mobily a žhavia linky. Nie som výnimka. Displej informuje:
„Vlado, volaj súrne!“ Zvedavosť a trošku strachu, rýchlo vytáčam Ďurove číslo. Ďuro mi necháva padnúť sánku.
Jeho brat Tomáš leží po doobedňajšej operácii vo Fakultnej nemocnici v Blave. Viem o tom. Plastika krížneho väzu, už druhý krát, po spackanom zákroku v Žiline. „Užíva si“ v bolestiach na izbe ešte asi s piatimi zúfalcami. Je nadopovaný injekciami. Do izby vchádza chlapec s chorou siluetou a zamieri k nemu. „Nemáš cigaretu?“ Tomáš nemá cigaretu, prepáč, amigo. O pol hodinu sa Tomáš preberá z omámenia. Vidí opäť siluetu, tentokrát miznúcu. Aj s jeho mobilom. Silueta je narkoman, ktorého prijali niekedy podvečer. Mizne nadobro. Keď sa Ďuro dozvedá, čo sa stane, vytočený vytáča bratove číslo. Káva, niekto to dvíha. „Počúvaj ty hajzel, keď Ťa chytím, tak Ťa zalejem do betónu!!!“ Neznámy kontruje: „O čo ide?. Pred chvíľou som tento mobil kúpil za dva litre na Obchodnej.“ Dobrý muž - kamoš z Blavy Zdenko - sadá do auta a ide na Obchodnú, vykúpiť mobil od neznámeho späť.
Po vypočutí tejto veselej príhody vyberám v Auparku z bankomatu peniaze a vyrážam za Zdenkom. Je asi 23.00. Pred Zdenkovým domom zisťujem, že som peniaze nechal v bankomate. 3.900 Sk. Debil splašený. Zbohom darčeky, segra dostane tento rok ponožky. Zlepíme s Michaelou peniaze, vyplatíme Zdenka, berieme mobil a vyrážame do Fakultnej, je to cestou do Auparku. Sestričky, dobré víly, dajú Tomášovi mobil pri kontrole okolo jednej. Jeho jediné spojenie s domovom.
Volám telebanking, nič. Valíme späť do Auparku, Michaela má trochu strach, idem rýchlo. Po peniazoch zázrakom ani stopy. Na druhý deň idem na pobočku v Auparku, odovzdávam svoju vizitku. Keby náhodou.... Pekné dievčatá v modrobielom, za ktorými idú len tí najlepší, sa na mňa usmievajú. Ich úsmev je koktailom drahého tréningu a porozumenia. A ľútosti.
Na druhý deň vychádzame s Michaelou a Danielom z kina, MFF Bratislava moc chutí už tretí rok po sebe. Na tomto festivale ...............a žhavia linky. Nie som výnimka. Displej informuje:
„Zmeškaný hovor, číslo neznáme.“ O chvíľu zvoní neznámy opäť. Volá pobočka banky, peniaze niekto doniesol. Slečna Zuzana. Vstávam od drinku a letím na pobočku. Pekné dievčatá v modrobielom sa spiklenecky vyškierajú. Autor článku sa vyškiera s nimi.
Zuzka, zo srdca ďakujem. A trochu aj tej zúfalej siluete. Nebyť nej, bol by som o jeden dobrý skutok ľahší.
